reklama

Ako sa piekla Jasná


reklama

Kamila Kokošková

Stretnutie pripravili po organizačnej a ubytovacej stránke dievčatá zo Salveo tour. Odviedli veľmi náročnú a mravčiu prácu, verím, že k spokojnosti všetkých. Asi to bude aj tým, že ich takéto niečo baví, ako som sa dozvedela.

S organizáciou kurzov pre cukrárky sa zase vytrápila Adriana Strieborná, ktorá po mojej prosbe o spoluprácu pripravila rozpis kurzov, dohodla lektorov a vykomunikovala prihlasovanie cukrárok, tiež náročná úloha, nakoľko na stretnutí bolo veľa cukrárok a všetky chceli vidieť všetko aj vyskúšať ...

Prípravu tvorivých dielní pre artmamy ale aj v rámci projektu Tvoríme spolu života školu odtiahla Mamamata, za aktívnej pomoci Dase_ a Brone. Som im veľmi vďačná, sú to veľmi šikovné dievčatá a Lenka popri tom zvládala aj tričká ...
Školu rodinných financií mala pod palcom Georgína, takže tiež to bežalo samostatne, bez mojej účasti.

Nechápem síce, prečo som sa celá stretnutie nezastavila, keď som mala na všetko šikovných a obetavých ľudí.

Možno to bolo tým, že pre krátkosť času na prípravu vianočného čísla časopisu sme sa rozhodli pre fotenie jeho obsahu na stretnutí. Náročná úloha, klobúk dole nad trpezlivosťou Mirčuš a Aderiarleen a ochotou fotografov.

Televízia Joj nám spravila menší guľáš, ale aspoň na chvíľu sme zas boli mediálne hviezdy, ktoré priberajú. Zaskočili nás otázky typu: „Čo robíte po takom víkende, keď sa postavíte na váhu?“ Akosi som stratila reč, ale mala som povedať, že sa hodím o zem a začnem revať, to by som ešte len bola selebrita ...

Krst bol krásny aj vďaka Štefanovi Hricovi, ktorý ho skvele odmoderoval, aj milej krstnej mamy Lucie Lužinskej ... Dokonca som bola šokovaná zo seba, že sa mi podarilo zo seba dostať zopár zmysluplných viet.

S Mirčuš sme ako posledné opúšťali hotel, ako kapitán opúšťa svoju potápajúcu sa loď. Bolo to krásne, stačilo, teším sa o rok znova ....

SlnkoSlnkoSlnkoAdriana Strieborná (Adrianas)

Na stretnutí nebola som z pracovných dôvodov síce nebola (bola som služobne v Miláne), ale pracovala som na príprave stretnutia od prvého uvedenia. Kamilka ma poprosila zastrešiť praktický program stretnutia, zaistenie kurzov a lektorov, materiálu, rozpis kurzov a v konečnom dôsledku som vo štvrtok poobede behala po hoteli a zháňala miestnosti, v ktorých by kurzy vôbec mohli prebiehať.

V prvej fáze som vypisovala šikovným dievčatám, kto čo by bol ochotný predviesť, ukázať a stráviť stretnutie prácou. Ochota žiadna, radšej nepôjdem na stretko. Ale nakoniec som dala dokopy nevyhnutný tým lektorov, ktorí sú ochotní vždy obetovať čas oddychu a relaxu.
Na stránku som zavesila ponuku kurzov (pôvodne šesť), však sme mali mať k dispozícii päť salónikov.

Najskôr sa ľudia prihlasovali s rozumom. T.j. 2-3 kurzy na osobu. Potom prišla nová vlna nováčikov. Musím všetko vidieť. To už som šípila, že ide do tuhého. Záujemkyňa sa prihlásila na pobyt relax, však nech sa riadne zrelaxuje a k tomu šesť kurzov. Stihni to za pár hodín, keď všetko potrebuje svoj čas.
Začala skratová situácia. Keď ty všetko, aj ja. Nebudem predsa horšia. A tak babenky začali meniť svoje objednávky. Do toho som absolvovala nejaké služobky a pár dní nepotvrdila príjem e-mailov. Tak to babenky museli riadne zdupľovať a ešte znovu pozmeniť. Tak som potom dlhé hodiny trávila triedením a triedením. K tomu sa ešte prihlasovali externisti až sme dospeli do fázy „hotel plný, kurzy nabité“, zrazu bolo miestností len tri a to sa ešte artmamy hlásili o nejaké.

Potom každému vypočítať, čo platí, poslať mu e-mail so sumou, variabilným symbolom a pokynmi. Potom prišli naraz registrácie platieb, potvrdzovanie, kupovanie materiálov na kurzy. Urgovanie tých, ktorí sa registrovali štýlom „chcem prísť a vidieť, ako sa robí s marcipánom.“ Vysvetľovanie, že z toho sa robí to a ono.
A ešte registrovanie stravy externistov. Ako to vždy býva, kopec ľudí neodpíše, však načo. Veď hotel navarí, niečo sa mi ujde.

Ale nakoniec bolo 99% účastníkov uzavretých, zosumarizovaných. Prišiel na rad rozvrh hodín. Toho som sa obávala najviac, ale nebolo to až také zlé. Keď bude niektorá škola potrebovať - vypracujem. Zúročila som poznatky štúdia v špeciálnej matematickej škole a zakombinovala som si. A tak každý dostal príležitosť zúčastniť sa kurzov podľa svojho želania.

A v tom konečnom vrcholení Kamilka ešte vymyslela pár vsuviek do programu, nech sú devy spokojné. My sme boli síce zúfalé, ale nech im dáme všetko, čo chcú.
A aby toho nebolo málo, prišla uzávierka časopisu a to ešte netušili, akého náročného recenzenta si vybrali.

A keď už bolo všetko spísané (a poslala som mená a nicky Mamemati na menovky, len sa chytala za hlavu), pekne vytlačiť, upiecť tortu a Bohuš volal, šup - šup do telky. Ďalšia práca. Príprava do telky. Ale nakoniec bolo vo štvrtok ráno všetko zdarne naložené v autíčku (veci do Jasnej, krstová torta, veci do Markízy, veci na služobku do Milána).
Takže šup do práce, potom do Jasnej dievčatám všetko pekne pripraviť, odtiaľ do Bratislavy. A stadiaľ ďalej. A to mi len vlasy šediveli, keď prichádzali SMS: „Kde máme toto a nemáme toto a ten nemá toto.“ Všetci mali všetko, čo si rozkázali a zaumienili.
Čo nebolo, bolo spôsobené tým, že si vymenili miestnosti, materiály a šumy mi doniesli kopec variant. Ale verím, že väčšina bola spokojná.

No toto všetko som robila popri tom, že takých 10-12-14 hodín denne pracujem vo firme (vrátane víkendov), chodím po večeroch na angličtinu a v čase prípravy Jasnej sme robili stretko pre 170 ľudí v BB, ktoré som tiež musela dotiahnuť. Ale to už bolo v minulom čísle. Volajte ma Samo (to urobil Samo, to Samo, Samo sa to)

SlnkoSlnkoSlnkoSalveo tour

Ráno o siedmej sadáme do auta a vyrážame z "ďalekého východu" - oblasť Zemplín.
Náš smer - stredné Slovensko Jasná.
Čaká nás 3,5 hodinová cesta. Okolo pol jedenástej prichádzame do hotela Junior. Rýchlo ubytovať a pripraviť si náš "hlavný stan" niekde, kde budeme každému "po ruke". To sa dúfam podarilo Úsmev
Samozrejme, prebehnúť miestnosti, kde budú akcie. Ešte kozmetické úpravy (premiestnenie niektorých aktivít do iných priestorov a podobne). Vyvesiť program na viditeľné miesta a označiť miestnosti.
Hneď sa začínajú zbierať prvé žienky Úsmev, čiže začíname vydávať lístky na stravu.

Trošku sa nám toho nakopilo v sobotu - keď sme na požiadanie hotela "šili horúcou ihlou" lístky na večeru. Ale dúfam...aj to bolo zvládnuté dobre.

Táto akcia bola veľmi bohatá na program. Viac, než iné akcie. Chcem poďakovať všetkým zúčastneným za skvelú atmosféru, ktorú okolo seba šírili Úsmev.
Kamilka bola ako vždy skvelá. Ďakujeme za tortu, ktorú sme dostali - bola fantastická - aj keď sme chvíľu rozmýšľali, že je škoda ju načať, taká bola pekná -NEODOLALI SME Úsmev!

Kamilka a spol. - ďakujeme za skvelú spoluprácu!
Majka, Ľudka (ja_hodka) a Majka (tymian)

SlnkoSlnkoSlnkoRadoslav Chovančík, hotel Junior

Taká obrovská akcia sa, samozrejme, líši od bežnej prevádzky. V podstate celý chod hotela je prispôsobený akcii, presnému načasovaniu. Je to obrovské kvantum ľudí, ktorým treba vyhovieť väčšinou naraz, avšak náš hotel je na podobne akcie veľmi dobre pripravený. Je to hlavne vďaka skúsenému personálu, kde každý vie čo má robiť, bez zásadnejších zásahov nadriadených. Ale tomu aby podobne veľká akcia prebehla bez problémov k spokojnosti organizátorov a hlavne hostí, treba všetky detaily pripraviť dlho dlho vopred v spolupráci s organizátorom.

Popri všetkej tej práci si však zamestnanci našli čas na prezretie aspoň niektorých dielok cukrárok a artmám. Niektorých zamestnancov akcia inspirovala natoľko, že niektoré diela si fotili a niečo sme od niektorých účastníčok dokonca dostali ako darčeky.. Na recepcii hotela máme maličkú figúrku vianočného stromčeka, ktorú nám venovala ako poďakovanie pani Kokošková. Ten stromček bude na recepcii hotela cele vianočné sviatky a bude pre nás aj takou „živou“ spomienkou na vydarenú akciu.

Osobne som bol veľmi prekvapený tou nesmierne príjemnou „domácou“ atmosférou, ktorá cely víkend vládla v hoteli, k čomu prispeli samé účastníčky. Napriek tomu, že bol naozaj plný hotel, nevznikli žiadne problémy, každá pani rada počkala, kým sa dostane na radu. Boli veľmi prijemné a nabili nás energiou na ďalšiu prácu. Verím, že sa k nám ešte vrátia.


reklama


reklama

Dievčatá, viem, že poriadne neaktuálne, ale čakalo sa na uverejnenie "riadnej" reportáže vo vianočnom čísle časopisu Torty od mamy. A keďže tam z priestorových dôvodov vyšla iba jej veľmi skrátená verzia, a toto sa tam nevošlo vôbec - voilà ÚsmevMrkámSlnkoSlnkoSlnko

viera, St, 22. 12. 2010 - 02:04

bravóóóóóóóóóóóó
to sa dobre čítalo, krásne spomienky a po Vianociach načim tešiť sa na nejaké to jarné stretko Chichocem saChichocem saChichocem saChichocem saChichocem saChichocem saChichocem saVáľam sa od smiechu po podlaheVáľam sa od smiechu po podlaheVáľam sa od smiechu po podlaheVáľam sa od smiechu po podlaheVáľam sa od smiechu po podlaheVáľam sa od smiechu po podlaheVáľam sa od smiechu po podlaheVáľam sa od smiechu po podlaheVáľam sa od smiechu po podlaheVáľam sa od smiechu po podlahe

ja som nebola,len dúfam že sa mi podarí ísť na budúce. Ďakujem, za priblíženie Kamilka naša a kolektív ,ste poklad, ktorí sa v tejto dobe len tak nenájde !!! Ja len veľké Ďakujem a máte to zarátané inde, k dobrému. Vaša ochota organizovať niečo takéto a ešte pre laikov, je omnoho viac cenená ako si kto vie predstaviť (peniazmi určite nie!) Zlomené srdceZlomené srdceKvietokKvietokKvietok

reklama
reklama
reklama
reklama

Časopis Torty od mamy

jarné číslo Torty od mamy 2024

reklama
reklama
reklama