Nestihla som zavčas ráno vbehnúť ešte ani do záchoda,ked mi zvonil mobil.
Bez okuliarov nevidím na displej,prvé písmenko som rozoznala,že - M,tak som myslela,že Matulko...V telefone sa ozvalo:
- Ta ši bula tam?
Hlboký nádych a výdych...volá starká,moja mama. 
- Mami kde som mala byť?
-Ta co ši hvarela,že pujdzeš vybavic?
- Mami,včera som vybavovala kopec vecí,neviem o čom hovoríš... 
- Ta ked sebe spomeňem,ta ci zavolam...
- Mami,teraz utekám na rehabku,potom na brigádu,potom do mesta....
- A tota bula ?
- Mami,kto?
- Ta tota co mala isc tam...šak znaš dze...