smejeeeeeeeeeeeeem...takmer mi buchta parená zabehla ...teším sa, že si si našla adekvátnu sebarealizáciu, držím palce, alioši , aby ti nadšenie a energia vydržali čo najdlhšie a stískam ťa, že si sa ku nám navrátila ...osobne až "Píščanoch"
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Viem,viem...Nie je piatok.
Keďže ja už piaty týždeň netuším čo ma čaká a neminie v piatok,tak som sa rozhodla,že si piatoček spravíme dnes.
Ani neviem,kde začať...
Ano,aj vy ste mi chýbali...samozrejme.
Viac krát v poslednej dobe som sa zamyslela nad tým,že život je asi preto taký krásny,lebo okrem toho že nevieme kto nás znova naserie,nevieme ani dňa ani hodiny,kedy a aké prekvapenie nám pripraví.
Takže jedného krásneho dňa som mala jedno zaujímavé, pracovné stretnutie na kávičke a neuveríte!!!..Ja mám robotu...A neuveríte...!! Mne sa koníček stal zároveň aj prácou
Fakt neuveritelné,ale mojim druhým domovom je cukráreň. Nie je síce moja,ale kedže ja sa cítim skoro všade ako doma,tak je momentálne mojím druhým domovom.
Čo Vám poviem...
Ráno vstávam tak zavčasu,že keby som vyliezla na môj nový,zateplený balkonik a zakikiríkala,tak všetky kohúty majú doživotnú traumu,že zaspali.
Na toto som si nemusela zvykať,lebo torty robím väčšinou po nociach,ale na čo som si znova musela zvyknúť je to,že skoro každé ráno dobieham na autobus. Keďže vždy bežím dole kopčiskom ,moje prsia hned po ránu hrajú taký volejbal samé so sebou,že mať ich väčšie,tak mám modriny aj na lícach.
Zatial som zaspala len dva razy a raz som musela taxíkom do roboty...
Prvý týždeň som mala naozaj veľké obavy,či to fyzicky zvládnem,lebo pri pohľade na štvorčlennú úderku mojich nových kolegýň, som čumela ako vyliahnutá korytnačka.Mala som pocit,že majú kolieskové korčule na nohách,nie vyšlaptané šlapky...Boli ako motorové myšy v bielom.
Ale povedala som si,že ked zvládam doma v kuse postáť pri mojej rúre 12 hodín,tak pri tej cudzej to tiež zvládnem...
No a po 4 týždňoch som sa vtrepala do gatí,čo mi minulý rok boli malé...Dobre počuješ Aramanko..MALE !!!Super!!
Večer chodím zbitá jak psisko domov a namiesto nočného krému s kolagénom a proti vráskam sa najnovšie vynatieram od hlavy až po päty Fastumgelom. Lesknú sa mi ešte aj ušiská.
Výškový priemer mojej pracovnej úderky je asi 163 cm..a to som 3 centimetre pridala,aby sa neurazili.Všetky kolegyne sú mi pod pazuchu a ked sa rozprávame dlhšie ako minútku po stojačky,trpnu im krky.
Nechápala som,ako môžu vyberať z tej vysokej pece horúce plechy...Pochopila som,ked mi každá ukázala popálenú podpazuchu...Ha!No mne horiet chlpy pod pazuchami nebudú!!!!..Tretie poschodie rúry je už len moje
Najmenšia z úderky je ako živé striebro.Niekedy nestíham sledovať,ako a kde momentálne je,len odrazu spod stola sa vystrčí čierna hlava s bielym lajnom..Prepáčte,to biele lajno je cukrárska čiapka,ktorá má u mňa jediné plus a to také,že mi zakryje plešinu.
Akurát včera ráno som rozbehnutá narazila na chodbe v robote do môjho bývalého / jaká irónia osudu,že pracuje na poschodí.. / a ten sa tak zľakol ked ma zbadal s tým lajnom na hlave,že od strachu aj pozdravil.
Neviem ako to robím,ale hodinu po nástupe do šichty mám zásteru na brušisku celú od čokolády a dokonca mám čokoládu aj na rukáve..krátkom.. No mám sa ešte čo učiť.
Takže ako som už spomenula,najmenšia baba mi robí starosti.
Objaví sa vždy tam,kde ju najmenej čakám. Už som jej povedala,že ked pôjde okolo mňa,musí pípať,kričať,spievať,aby sa nestalo,že sa o ňu potknem a papuľu budem mať zaborenú v hrnci s horúcim pudingom.
Uf!!
Drahé moje,všetko je v najlepšom poriadku. Ked si koncom týždňa spočítam kosti a popresúvam svalstvo na tele,možno sa stihnem ešte ozvať...ak nie,budeme mať piatoček zasa niekedy inokedy.Tak sa držte...a už som videla upútavku na Píščany...tak hor sa do prihlasovania!!!
Všetky Vás boskávam.