Piatok s Alioškou

Tak...a máme zasa koniec týždňa. Pre mňa osobne nezáživný,bolí ma celý človek,lebo sedím pri stolíku a šúľam ozdobky na vianočné depkáčiky.
Ale zato začiatok týždňa nemal chybu !
V pondelok ráno som sa prebrala na to,že ma bolelo brucho. Mňa! Brucho !!!

Vždy som závidela ľudom sediacim v kaviarňach po ránku.Dva,prípadne tri mobily na stole,rozvoniavajúca kávička, noviny pod nosom a na ksichte výraz,že tento svet stojí a padá na ich rozhodnutiach. Zatial čo ja som s rukami na bradavkách utekala spotená do roboty.
A tak sa stalo,že som šla na úrad práce skor,no a nedalo mi nevyskúšat si,ako to je tvárit sa jak podnikatel hned z rána. Na stol som si vyložila jeden mobil,dala som si kávičku,koláč som neriskovala a kedže bez okuliarov ani na krok,mohla som si konečne v krčme otvorit aj noviny.

Po dlhých zvažovaniach a uvažovaniach sme sa s kámoškami rozhodli,že je na čase preniest naše tradičné Drbárium za hranice nášho mesta a našich obývačiek.
Lýdia akčná ako vždy,využívajúca v zlavách pobyty po celom Slovensku,našla hned dvojdnový pobyt v Tatrách. Wellnes,dobré jedlo,nový hotelík,ale hlavne vykeciavat sa do bezvedomia,to bolo hlavným naším cielom.
Konečne sme sa dohodli na termíne,aby vyhovoval všetkým štyrom,na čo Lýdia ako bónus vytiahla informáciu,že na izbe je hydromasážna vana...

Je to už dva a pol roka a ja som sa prvý krát odhodlala na tvoj hrob.
Skôr som nemohla.Nešlo to.
Tá príroda v Hodruši je úžasná ,miesto,kde si vylihuješ ma naozaj očarilo,ale nechcela by som tam byt....prepáč. Naozaj radšej vylihujem niekde na pláži.
Stále ked idem k mame,hľadím do Tvojich okien a čakám,kedy zakričíš,aby som sa stavila na kávu...
Už sa nechodím v lete ani opaľovat..nemám s kým.Ty si rozumela mojim faldom na bruchu,mojej celulitíde a plavkám,do ktorých som sa ledva vtrepala.
Ved tiež si bola pekne urastená....

Rok s rokom sa stretol a ja som sa dnes ráno znova ocitla v ambulancii u obvodnej lekárky na preventívke.
Mňa si necháva sestrička vždy ako bonus na koniec,pričom sama so sebou od začiatku svojej pracovnej doby uzatvára stávky,či sa jej podarí naplniť ampulku mojou krvou.
Niekedy ked tam prídem si pripadám,ako na uvítaní celebrity,ale len ja a sestrička vieme,že je všetko...v r..ti...

Tento týžden som nazvala stránkovým týždnom,lebo som potrebovala povybavovat kopec veci na úradoch. Z tohto dovodu som dorábala pečenie vačšinou zavčas ráno. Neuvedomila som si,že najhoršia kombinácia je,ráno bez kávy so zlepenými očami zliepat linecké koláčiky.
Netrvalo dlho a kompotová miska s višnovým lekvárom ležala hore dnom na koberci v obývačke.

Tak som sedela vcera podvecer na balkoniku medzi skrupinami od vajec a formami na pecenie. Uschnute muskaty vykukali z truhlikov,akurat jeden sa rozhodol,ze este skusi zakvitnut. Bola som vybita,jak baterka z tranzistora.
Ved pred tyzdnom o takomto case sme sa pchali s taskami do aut a uzatvarali stavky,ci tam vtrepeme vsetko.
Taka nostalgia ma prepadla.
Vsetko uz bolo povedane a zdokumentovane.
Ale aj tak som myslela na tetulu u ktorej som bola na masazi.

...a sme doma..niektoré sme stihli dnes ešte neskorý obed zvrtnút...poniektoré sme sa rovno bachli na kavalec dospat ...no a tak...
Ako vždy úžasná akcia!!..Neskutočné! Z 2120 muffin vytvorit rozprávkový obraz!! A keby ste videli tie torty....tie postavičky!!!...no mám sa ja čo učit ešte!!!...A výtvory artmám!!! Aj klobúk by som dala dole,ale bohužial na hlave len plešina velkosti letiska na Sliači....Ale dievčatá,ste super!!!...

Ja viem,viem,že nie je piatok....
Ráno som sa vtrepala do vane, reku idem si tie moje staré kosti ohriat v teplej vode a niekde som čítala,že horúca voda ešte uvolňuje stuhnuté svalstvo..No napustila som si takú horúcu vodu,že moje svaly skoro plávali uvarené vo vani ako v polievke,ale bolo mi to jedno. Kedže si nezvyknem brat okuliare do vane,nevedela som si prečítat,čo to na tej vani máme za prípravky,bo dcéra zásobuje domácnost,tak som to brala zaradom... ...to bola vôňa!!...a kolko peny!!!!..Už len kačička mi chýbala a bola by som v siedmom nebi..

Tak...a je tu čas jarmokov.
Mesto je zamorené vonou pečených klobás,smradom z burčiaku,všade počut hudbu z kolotočov, plno stisku,smiechu,kriku..a zlodejov...Sme si proste par dní nejak bližší...
Špecifikom Radvanského Jarmoku bolo a je,že v posledný jarmočný den si chlapci a muži kúpili varešky,ktorými udierali dievky a mladé ženy po zadku. Po dnes den nechápem prečo,ale zvyk pretrval až dodnes.