Alioska....keď som si rozklikla tvoj príspevok, vôbec som netušila, že pri čítaní jeho posledných viet mi už budú stekať slzy po tvári.. 
...vieš to úúúžasne dať na ,,papier,,. 
Obdivujem ako slovami dokážeš vyjadriť všetko to, čo tvoje 
cíti.....
Každý máme tam hore niekoho, koho sme veeľmi ľúbili a kto nám tu ,,dole ,, nesmierne chýba....aj ja pevne verím, že maminka môjho milovaného vidí...že sme sa nakoniec predsa vzali, tak ako to vždy chcela...ako vychovávame dvoch kráásnych chlapcov, ktorý vedia..že tá pekná pani na obrázku je ich babka Milka, ktorá na nich pozerá z nebíčka.
Ďakujem ti za tieto tvoje piatky....niekedy sme sa v piatok tešili na diskotéky...teraz sa teším na to, že príde piatok a ja si prečítam príspevok od teba 
..... dúfam, že raz budem mať možnosť sa na nejakom stretku s tebou zoznámiť !! 
...pri kávičke, cigaretke, dobre vyúdenej klobásočke a kalíšku vínečka....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ALIOŠKA, si veľký človek, klobúk dole pred tebou, tiež som si poplakala 
striedajú aj veselé dni,pri spomienkach si často vybavujem,čo všetko povyvádzal 
Je to už dva a pol roka a ja som sa prvý krát odhodlala na tvoj hrob.
Skôr som nemohla.Nešlo to.
Tá príroda v Hodruši je úžasná ,miesto,kde si vylihuješ ma naozaj očarilo,ale nechcela by som tam byt....prepáč. Naozaj radšej vylihujem niekde na pláži.
Stále ked idem k mame,hľadím do Tvojich okien a čakám,kedy zakričíš,aby som sa stavila na kávu...
Už sa nechodím v lete ani opaľovat..nemám s kým.Ty si rozumela mojim faldom na bruchu,mojej celulitíde a plavkám,do ktorých som sa ledva vtrepala.
Ved tiež si bola pekne urastená....
Vieš čo je divné,neprejde ani deň,aby som si na Teba nespomenula.
Chýbajú mi naše prechádzky,ako si ma ťahala stále von. Ked som došla unavená z roboty,behom pol hodinky si stála pred dverami a nepohla si sa,kým som nešla s tebou za dom na lúku...Tam sme sedeli na tráve a snívali nahlas každá ten svoj sen...Dokázali sme sa hodiny a hodiny rozprávat..
Na hlave som mala Tvoju parochňu a prehodnocovala,či si tiež takú nekúpim,kedže mám tri vlasy v štyroch radoch..
Ty - velký rojko a idealista a ja realista s nohami na zemi..
Zvedavá si bola ako opica...ale patrilo to k tebe. Vytiahla si vždy zo mňa aj to,čo som ešte ani nevedela. Typická novinárka.
Pamatám si,ako som na Tvoj novinársky preukaz šla na jednu výstavu a ujček pri vstupe sa ma spýtal,prečo som na fotke iná a ja som ho presvedčila,že som po plastike,len som nestihla vybavit ešte doklady...
Ešte som nestretla človeka,čo by sa vedel tešit tak z každej maličkosti ako Ty..nestretla som nikoho,kto by nakupoval vianočné darčeky v apríli ako Ty..
Ked si mi volala,že máš už vozík smiali sme sa,že ťa budem spúštat dole kopcom.
Tešila si sa ako malé decko, ked som Ti rozprávala zážitky z našich cukrárskych stretnutí a vždy si so mnou na nejaké chcela íst,len tá hnusná choroba ťa vždy prikvačila na postel.
Aj teraz budeme mat. O týždeň na Sliači a potom doma v Bystrici. Vždy som Ťa chcela zoznámit s tými úžasnými babami . Mali by ste si čo povedať...Určite...
Len jednu vec som stále nepochopila Eva moja. To čo za silu musí mat človek v sebe ked vie,že sa blíži jeho koniec a snaží sa ustáť ten svoj život dôstojne až do konca...?!!
Nechápem,ako si dokázala plánovat svadbu svojej jedinej dcéry v takom stave,dokonca si mi volala,že si jej presne nadiktovala,koho z Tvojich kamarátok ma pozvat,kto tam musí byt...
Tvoja Miša mala jednú výhodu oproti ostatným nevestám. Na svadbe mala štyri náhradné mamy,lebo ty si to vzdala tri mesiace pred tým..
Ja viem,že si aj tam dozerala z neba na všetko a viem aj to,že spokojnost bola veľká. Cítila som Ťa všade.
Ozaj,aby som nezabudla. Máš krásneho dvojmesačného vnuka a Miška je úžasná matka. Na jar ho pôjdem určite pozriet. Aspoň sa prejdem po Prahe.
Musím končiť. Mám ešte robotu.Treba mi na oslavu dokončiť koláče a jednu tortu.
P.S.: Evi,tak pozdrav tam hore všetkých a odkáž im,že ich lúbime,nezabúdame na nich a že ostávajú stále v našich srdciach. Cez víkend idem s deckami do Spišskej. Budem mat to tričko od Teba...ešte stále sa do neho vojdem...