Ráno som utekala dole kopčekom do stánku kúpiť si náš časopis. Ešte som nebola celkom prebratá,nôžky sa mi miestami hrčkali a tak som razom zastala,aby sa mi nestalo to,čo pred dvoma rokmi.
Zbožnujem rodinné oslavy a posedenia.
Ako decko som to velmi nemala rada,lebo dospeláci nás okrikovali kde sa dalo,ale teraz mi to nevadí,lebo ja robím to isté...
Pred týždnom sme varili na záhrade guláš...Zišlo sa nás neúrekom. Bola celkom zima,poprchávalo,ale nám to nevadilo,lebo na zahriatie kolovala pravá slovenská domáca. Brat obligátne vítal mamu slovami: "Starká,ešte si nezomrela?...Prosím ta,ani sa nechystaj,teraz musím zaplatit dane a potom sa uvidí..."
Naša starká jemu jedinému dovolí takto morbídne vtipkovat
Dnes som zaspala do práce.
Kolegovi som ráno nastupovala do auta v chvate a s otlačenou vzorkou periny na líci ...V robote som zistila,že mám tričko naopak /ešte šťastie,že som mala bundu.../ Jednu ponožku tmavšiu..našťastie silonku,takže to ani tak nebije do očí....
A je tu máj,lásky čas...
V tomto neskutočnom zhone som si to nejako ani nevšimla,kým som sa nevybrala skratkou cez park na autobus domov...Samozrejme v ruke čo iné,ako dve podložky vajec na pečenie....
Som si tak hompáľala tými vajčiskami,vytešievala sa zo slniečka, kým som s nimi netresla o lavičku a jedno vajco začalo vytekať No čo fčul..rýchlo sadnúť na prvú lavičku a obriadiť seba a kabelu.
V tej rýchlosti som si nevšimla,že opodiaľ sedel párik,ktorý predvádzal niečo ako preventívne vyšetrenie u otorinolaryngológa.
Tak ženičky,týždeň prešiel ako voda a ja si konečne idem užiť voľný víkend!!!! Konečne!.../dúfam,že Aramana zajtra ráno nebude zvoniť pred dverami,lebo mám plány nakúpiť konečne kvety na trhu a vopchať ruky až po lakte do zeme!!/..Konečne do zeme,nie do múky!..
Od stretnutia v Boci uplynul týždeň, ešte som sa nezastavila a už musím baliť! Ideme s Aramanou kuknúť baby do Čičmian !!...
Medovníky a perníky sú pre mňa španielska dedina,piekla som ich len raz v živote...Prvý a posledný! ...Piekla som ich raz na Vianoce a ešte v apríli boli tvrdé jak broky. A to som postupne pridávala do tej krabice podľa rád báb kadejaké šupky..najprv od jablka,potom som aj banánové práskla...a nič. Stále tvrdé. ...Nakoniec som už mala v tej krabici taký bordel,že som to musela vyhodiť....
Fakt nestíham...
Opať sa potvrdilo vážené dámy,že keď sa stretnú ľudia s rovnakou krvnou skupinou,je to skvelé!!!
Odchod do Boce z BB bol úžasný... normálne sme sa motali po meste,lebo som Majenku tak zahovorila,že zabudla správne odbočiť..hovorme tomu doverne - ísť do Boce severným obchvatom...
Uvodné stískačky a boskávačky nemali konca kraja. Dúfam,že nedostanem herpes... Pred Hotelom sedel pod dáždnikom uvítací výbor a poniektoré z nás sa skoro ani nestihli ubytovať... Geniálne...
...a znova som tu...!
Dva týždne prešli ako voda,už si ani nepamatám,že som niekde bola... Bože moj!!..šak ja som bola na liečení!!!.. No dievčence,nieto sa veľmi čím chváliť...Po lekárskej prehliadke,kde pán doktor vyzeral,že pamatá aj prvú svetovú, som ostala troška zdesená,lebo v ordinácii mal kozu z roku pať a vedľa vyukladané nástroje od najvačšieho po najmenší, jak príbor v príborníku...Bolo mi do smiechu a zároveň do plaču... Našťastie ja som tam bola s boľavou rukou...
Sen sa stal skutočnosťou a po 20 rokoch v pondelok nastupujem na liečenie Teším sa jak malé decko.
Takže babenky,tých čo máte zapísaných v občianke nepúšťajte týždeň do okolia Ružomberka.
Po dôkladnom a podrobnom preštudovaní výplatnej pásky a prehodnotení hospodárskych výsledkov v našej rodine, dospela som k názoru,že garderóba sa bude zasa kupovať u vizionára čínskeho pôvodu... Však som tam nebola od novembra minulého roka,ked som zháňala veci na stužkovú...
Neviem,čo ma viac rozhodilo...Hrozné počasie,alebo zistenie,že mám už tri brady...Jedno horšie ako druhé... A tak som dávala pozor,aby som sa nepozrela do zrkadla na chodbe...!
Všetkému sú na vine sviatky. To zrkadlo bolo treba preleštit...po roku sa už patrilo a tak som sa tomu pohladu nevyhla!!! Tfujtajbl!!!
Varenie a koštovanie dá riadne zabrat...To len koštujem a koštujem,či je dobre osolené,okorenené..potom zasa koštujem,či je dost sladké.......a posledné koštovačky už robím automaticky,ani neviem prečo...asi zo zvyku.....A takto to dopadne!!!
No čo fčul..rýchlo sadnúť na prvú lavičku a obriadiť seba a kabelu.
Teším sa jak malé decko. 
