Nádhera! Zima jak v ruskom filme...!
Meškajú autobusy, trolejbusy, mešká zásobovanie, vynecháva letecká doprava....aaaa niekedy aj iné veci ..
Čo robiť v takomto počasí? Lyžovať? Sánkovať? Bobovať?..prejedať sa?...robiť deti? Však jar ukáže,čo sme robili v zime...! Buď sa budeme stretávať na rehabilitácii,alebo s veľkými bruchami...
Keď som sa vrátila po chorobe do práce,veľmi rýchlo som sa musela zaradiť do pracovného procesu. Rána boli kruté,často som čakala aj hodinu na pracovný predzápal...A niekedy ani neprišiel...
Okrem toho začiatkom týždňa boli také zimy,že aj ľadové medvede by boli dostali sople. A včera?...teplo také, že som čakala, za ktorým rohom mi tetuška vopchá snežienky do ruky...
Prikvačila ma choroba dievčence. Dokonca až na postel...a samú
Odpálilo mi všetky kábliky v tele...nebolo čím rozmýšľať, nedalo sa písať,nešlo komunikovať...
Ked to začalo,tri dni som ešte zavadzala v robote,ale ked som začala zavadzat už sama sebe,vedela som,že je zle.
Pani doktorka sa na mna pozrela a spýtala sa ma,čím som sa liečila,že som došla tak zrichtovaná k nej. Mala som pocit,že mi ruky vyletia každu chvilku z pántov,nohy ma boleli jak po maratóne a moj nosisko mohol kludne konkurovat chlapcom z Prednej Hory...
Sme štyri kámošky v rovnakom veku. Máme pravidelné stretká a vždy je to u inej baby. Môžeme tam mať bez bontónu rozopnuté nohavice, blúzy, pokiaľ sú nám tesné ...jesť a piť do sýta a hlavne popásať si jazyky do bezvedomia... Pred rokmi som takéto naše stretká nazvala - Drbárium.
Tak...a stretávame sa znova. Vysmiate, oddýchnuté, plné elánu...poniektoré z nás si dali omylom aj nejaké to novoročné predsavzatie... Rúry sme prelepili lepiacou páskou,aby nás nelákalo zapínať a piecť ešte aj na Nový rok... ...nepomohlo..hehe..aspoň mne nie...
Ja som Silvestra strávila v robote a keď som sa vrátila domov,bola som schopná len zvaliť sa pred telku, opatriť sa fľašou šampusu,dobrým jedlom a už som len kvasila a kvasila...
Baby !!! Mám o dva centimetre viac v páse aj okolo zadku !...už nevojdem ani do pyžama ! aj keď musím podotknúť,že sa sedí úžasne v tom mäkkom sadle...
Idem nabonzovať. Milá Alioska sa zaprisahala že tento rok bude na Vianoce relaxovať. No skúste hádať ako to dopadlo? Dopadlo to ako každý rok. Sliepky ešte nestihli vajcia vysedieť a Alioska už mala z nich torty napečené. Obdivujem jej rýchlosť čo sa týka pečenia. Svadobná torta za 1,5 hodiny s upečením, naplnením a aj ozdobením. A výsledok tejto rýchlosti je Alioska na pokraji síl ako ju človek občas doma nájde. Nuž a tak som dnes, pri blúdení po Bystrickej Európe natrafil na úžasnú vec.
Po troch rokoch som sa rozhodla,že pôjdem konečne na punč. S nikým som sa nedohadovala,na Námestí stretnem vždy aj toho,koho nechcem...
Z roboty som vyštartovala ako inak - ovešaná jak jedlička - dva balíky na poštu,dve kapsy a v pláne som mala kúpiť - vajcia.
Ešte som poriadne nedošla na Námestie,keď som zbadala bývalú kolegyňu. Zuza je v mojom veku, len s tým rozdielom,že ešte nestihla pubertu a dospieť Kričala na mňa jak Viktorka na splave, mávala rukami a nefalšovane sa tešila,že ma vidí...len ja som nejak divne schytila tik na pravé oko..
Ja viem...aj Kamila to píše na tejto stránke.
Sme unavené,sem tam zúfalé,občas zúrivé,často bezradné, deprimované..Ale aj to patrí k životu. Sme ženy. Máme rodiny a často sa musíme o ne postarať.
Ale viem aj to,že napriek všetkému sme strašne silné...Vieme vstať a ísť ďalej...Nevzdávame sa !! Máme v sebe toľko sily,že môžeme zmeniť veľa vecí. Sila pochádza zvnútra,no nedostaneme ju,kým ju nevydáme...Ale my ju vydávame...každučký deň...!
.. 
Pred rokmi som takéto naše stretká nazvala - Drbárium. 
Baby !!! Mám o dva centimetre viac v páse aj okolo zadku !...už nevojdem ani do pyžama ! 
