Ženy moje nestíham....a verím,že ani vy....treba dopiect depiny...dokončit črievičky na tortu a ešte upiect zo tri korpusy....pomoooooc!!!!
Je toto možné???!!!
Ešte že som nestihla ten stromček zavliect z balkona do pivnice...!
Mám dve fóbie. Fóbiu z hadov a z blbých šéfov.
Pravdou je,že som už robila 3 torty s hadmi a nevadilo mi to až do momentu,keď som im lepila ten dlhý,červený jazyčisko...brrrŕ to ma striasalo riadne
Tá druhá fóbia pretrváva podnes deň ešte z obdobia môjho prvého zamestnania.
Som vybrakovaná jak čínsky obchod po 100% zľavách.
Po neúspešných obstrekoch mi pani doktorka doporučila akupunktúru.
Keďže všetko je raz prvý raz,praskla som sa na masážne lehátko,dali mi gumený vankúšik pod hlavu a naň papierový obrúsok...našťastie...
Ľavú,boľavú ruku som mala pripaženú a pravú natiahnutú vedľa hlavy. Vyzeralo to,ako keby som sa chystala plávať krawla.
Po napichnutí ihličiek som chvíľu pripomínala dikobraza.
Matulko mi potom povedal,že keď jemu dám 10 euro,nabije mi klince do foršne a môžem sa hrať na fakíra celý deň. ...
nie, nevykašlala sa na nás, len, žiaľ, tak zavarila počítač že s ním rovno odpálila celú bystrickú dolinu a tak nikde nie je elektrina Takže to, že alioska zavarila počítač bude mať priamy vplyv aj na naše... ehm...ako by som to slušne ...na naše vylučovanie a teda následná hygiena bude ťažká, lebo ani továreň na výrobu toaleťáku, kde sa už 76 rokov tvári že pracuje, nemá elektrinu...
Celá zúfalá mi volala že jej chýbali už len 3 slová dopísať do piatkového komentára keď to zrazu všetko ruplo...
Ženy moje,my máme dnes sviatok!!!
Toto boli úžasné oslavy. V práci sme dostávali po klici.. tie sme potom večer idúc z osláv nachádzali všade po meste ...sem tam sme zakopávali aj o kolegov,ktorí túto oslavu pravidelne nezvládali
Úžasné...Tak nám všetkým babám k MDŽ želám veeéééľa zdravia,lásky,nech máme plno skvelých nápadov a síl pri pečení,ale aj v živote.
A teraz jeden z mojich starších príbehov.
Správy v telke obyčajne nepozerám, pretože katastrofických scénarov mám v robote aj v živote celkom dosť...V strede týždňa som však omylom večerala pri telke. Obyčajne len niečo zhltnem v kuchyni opretá o linku na stojáka ako na stanici,ale takto som zachytila správu,že vo Venezuele sa konala súťaž krásy Miss XXXL..!..
Zbystrila som pozornosť a to,čo som uvidela dievčence, predčilo všetky moje očakávania... Skoro som sa udusila rožkom....!
Nastúpila som do MHD a snažila som sa zakotviť pri okne a uprieť tupý pohľad ako väčšina cestujúcich do neznáma,keď počujem: "Alenkááááá !!!" Všetky Aleny cestujúce so mnou sa obzreli vrátane mňa.
Vo "štvorke " za šoférom sedela tetula, maminka mojej najlepšej kamarátky. V momente mi srdce vynechalo dva údery. Docvaklo mi,čo ma čaká a neminie...Keby boli v autobuse myšacie diery,určite by mi riť z jednej z nich trčala....
Tetula vytešená,že som ju zmerkovala, po úvodných zdvorilostných frázach začala bez ostychu a na celý autobus:
Milé dámy a páni sveta sladkých výplodov umenia v tortovej forme...
Moje meno je Matej a ako poniektorí viete, som mladý, občas pekný, zlý a nevďačný syn pod ktorým sa podpísala alioska ako tvorca. Som jej druhá najlepšia torta (tú krajinku s tučniakmi a medveďom čo si poslala do súťaže neprekonám ). A som jediná ktorá nieje na zjedenie (ak ma chce o tom niekto presviedčať tak verte že na zjedenie nie som...mnohí skúšali). Plus piekol som sa deväť mesiacov.
Vždy som mala dve roboty..Nebolo to preto,že by som sa nudila,ale bolo treba živiť rodinu "Exapa" /môj bývalý/ mal vždy všetky druhy tulenej choroby,takže to bolo na mne. Ja som už robila hádam všetko..
Keď brat lepil bilboardy, donútila som ho,aby ma cez víkendy zamestnal. Ja som niečo zarobila a on mal pri mne takú psychohygienu...bola som taký psychoš zadarmo...
Vždy v sobotu ráno o piatej ma naložil do auta a večer ma doslova musel vykopať z auta pred barákom. Ledva som stála na nohách a udržala hlavu na krku. Kto neskúsil,nevie o čom je reč...
...no jasné!Nieže ma budeš vystavovať niekde!Čoo???!!!...
Toľko z telefonátu s alioskou našou pochopila až asi na piatykrát "vo co gou" ale podarilo sa...
A tak vám môžem s plnou vážnosťou oznámiť, že zem, nebo a naše bruchá sa budú triasť o kus viac ako len sme schopné si predstaviť:
a nevadilo mi to až do momentu,keď som im lepila ten dlhý,červený jazyčisko...brrrŕ 
ehm...ako by som to slušne 
...na naše vylučovanie 
