Koniec sveta, punč a kámoška Zuza....:O))

Po troch rokoch som sa rozhodla,že pôjdem konečne na punč. S nikým som sa nedohadovala,na Námestí stretnem vždy aj toho,koho nechcem...
Z roboty som vyštartovala ako inak - ovešaná jak jedlička - dva balíky na poštu,dve kapsy a v pláne som mala kúpiť - vajcia.
Ešte som poriadne nedošla na Námestie,keď som zbadala bývalú kolegyňu. Zuza je v mojom veku, len s tým rozdielom,že ešte nestihla pubertu a dospieť Kričala na mňa jak Viktorka na splave, mávala rukami a nefalšovane sa tešila,že ma vidí...len ja som nejak divne schytila tik na pravé oko..
Kým sme prešli okolo prvého stánku,už mala vypité dva punče,ktoré jej niekto známy strčil do rúk len tak... Celý čas som sa jej snažila vysvetliť,že musím na Poštu balíky poslať. 90 vajec vykúkalo z tašky a ja som začala byť nervózna...
Zuza mala evidentne v paži moje pripomienky,ale zato všetci okolostojaci už vedeli celú jej rodinnú anamnézu,finančnú situáciu a aj to,že by dala dole prvého chlapa za rohom..
Mne sa už potili ruky a spustila som prepočítavanie - koľko depkáčov som už mohla mať v rúre.. Po štvrtom punči,keď už začala mať otupené zmysly a bola nepozorná som zdrhla...Baby!!!! Koniec sveta !!!! Tie šóry pri všetkých okienkach na Pošte !!! Každý asi chcel poslať testament svojmu právnikovi...či čo...?!!! Zaradila som sa a prepočítavanie začalo znova...už som mohla mať druhú dávku v rúre!!!
Balíky v rukách oťažievali,vajíčka v taške,ktorú som pred sebou kopala k okienku boli vhodné už len na praženicu,prípadne do trojobalu na rezne...Návaly bezmocnosti sa striedali s mojimi návalmi,tak som to po pol hodine vzdala...!
Ked som sa vymotala s balíkmi von,zbadala som Zuzu opretú o stlp,oči mala tiež stlpkom, v družnom rozhovore so spoluobčanom tmavšej pleti Hat Winnetou !!!
Je pravda,že pri svojej robote pozná každého v meste,no neviem prečo mne začali blikať kontrolky ! Keďže som kámoška, zavolala som taxík,že ju odveziem domov... Kým som napchala balíky a vajcia do auta,Zuza mi druhými dverami zdrhla. Dobehla som ju a vopchala druhý raz do auta.
To sa už taxikár rehotal,Zuza mu pchala svoju vizitku pod nos a pozvanie na kávu k nej domov...Uf ! Začalo podvedomé prepočítavanie..tretia dávka depkáčov...!
No...pravdu povediac by som chcela mať z času na čas také starosti.. Alebo keď kolegyňa rieši,že treba ísť na odchlpenie...Ha!..niet nad starú,dobrú pinzetu a slzy v očiach! Už som tiež pomaly zabudla, aké to je obehnúť všetky obchody v meste bez peňazí,ale zato máte prehľad, kde, čo a za koľko to majú....
Domov som sa dotiahla jak ľadový medveď...Laby som ťahala za sebou a keby mi nebola zima,ľahnem do prvého záveja...
Viete na čo sa najviac teším cez sviatky???..Že sa konečne môžem správať ako lev - zarevem,zaľahnem a zaspím....
Tak dovidenia po sviatkoch.