Piatok s Alioškou

Tak dievčence moje.
Sviatky sú za nami a ked sa aj zdalo pred týždňom,že sa vracajú Vianoce,príroda to uhrala a cez víkend sa môžeme ísť kúpať a opaľovať. No nádhera.
Príroda to uhrala,ale ja skoro nie. U nás je takým zvykom,že na Velkonočnú nedeľu zasadne ráno celá rodina k hostine a hlavným chodom bolo vždy plnené jahňa,alebo plnený bôčik,ktorý sa dal krásne narezať na pláty.Kedže mama statočne dodržiavala pôst a ja som jej musela 40 dní vymýšľať jedlá bez mäsa,posledný týždeň pred sviatkami sa starkej o plnenom bôčiku aj snívalo

Je ďalší prekrásny,zimný deň. Slniečko veru nešetrí a teplé lúče sa mi opierajú o chrbát. Ešte pár metrov a som konečne na kopci !To bol výkon !
Keby mi niekto chcel momentálne zmerať tep,stačilo by sa na mňa len pozrieť...ani za ruku by ma nemusel chytať Každým úderom mi vypleští oči..Cítim ho až v krku. No darmo je,chýba mi kondička.
Ostala som stáť tesne pred vrcholom kopčiska a kochám sa nádherným pohľadom....Naozajstná krása. Predsa len na tomto svete je krásne
Zvoní mi mobil a kámoška sa pýta:"Kde si?"
Ja: "Vonku..je úžasné počasie."

Všetko začalo nevinným telefonátom s Aramanou.
A ako inak?... Úplne spontánne sme sa dohodli,že pôjdeme pogratulovať mladomanželom Tonke a Duškovi do Paty.
Ako poznám Aramanu,že všade chodí neohlásená,tak som ju poprosila,aby aspon Duškovi dala vedieť,že sa blíži pohroma v utorok. Aj dala.

Dnes bol veľmi zaujímavý a úžasný deň.
Neuveriteľné,ale ráno som vstávala o pol deviatej.
Po pečení počas Vianoc,na ktoré s láskou spomínam a ktoré som dodatočne nazvala "Vianočný masaker" som sa konečne vyspala...A na novej posteli!!!! Darček od kamarátky...tiež neuveriteľné
Takže ráno ako každé iné...

O chvíľku je znova za nami. Ďalší rok.
Možno pri miešaní a hnetení vianočných koláčikov,aby sme zabudli na únavu, sme troška bilancovali a rozmýšľali o tom,aký bol tento rok,čo všetko so sebou priniesol....
Mnohé z nás zažili tento rok neopísateľnú radosť,šťastie,ale aj smútok,možno miestami až beznádej.
Niektoré z Vás priviedli na svet malých,pokrčených človiečikov.Zažívali ste s rodinou práve tú neopísateľnú radosť,ale uvedomovali ste si zároveň aj o to väčšiu zodpovednosť

Krásne Mikulášske ránko dievčence.
Dnes som vstávala hore zadkom..alebo dole zadkom?.. ..Skôr dole papuľou.
Neviem čo sa mi snívalo,ale skydla som ráno z tej mojej úžasnej,úzkej postele.
Keby som mala spolubývajúceho,mohla som si dať už len červenú čiapku s brnbolcom a tváriť sa jak balíček na Mikuláša.
Pristála som na vedierku s hmotami,nejakých kosticiach a valčeku..Ešte dobre,že sa mi nezapichol valček do...šak viete kde.

Ahojte babenky
Tak ako si užívate predlžený víkend?
Tiež ste dnes hľadali magnézium po šuflíkoch,ale márne? Dajako mi krče do ručičiek strieľajú...Dúfam,že o desať rokov sa najem vlastnými..
Alebo možno dovtedy už technika tak pokročí,že sa len nasuniem k trubici a budem sať tuhú stravu...Len dúfam,že aj kúsky klobásečky prejdú cez tu trubku...
Monokle mám pod očami od nevyspatia také,že vyzerajú už jak permanentný mejkap.

Je ráno,na šporáku buble hovädzia polievka,práčka mi doprala druhú várku,vedla mňa tróni chlieb s bryndzovým šmirkasom a rozvoniava káva.
Nepýtajte sa,kolko je hodín.. Ja som zabudla,že sa posúva čas a tak som hore od štyroch..No čo už..Aspoň mám čas konečne usporiadať myšlienky v tej mojej plešatej hlave.

Niekedy sa naozaj stane,že si sadnem rozhodnutá nechať ruky oddýchnuť,dostať mozog do nejakej dimenzie,ked človek nemyslí na nič,stlačiť gombík reset.
Ja som naozaj prdlá,ale pri poslednom takom resete som sa pristihla pri tom,že automaticky mliagam tu hmotu mrdzi prstami a ten mozog už reaguje a núti ma vyskúšať niečo iné,nové...a tak som sa dala na miniatúrky...
Kedže som mala napečené depkáče,tri z nich skončili na koláčikoch,ktoré samé o sebe sú malé. Je pravda,že ked zložím okuliare,nevidím vôbec,čo som spravila

Drahé moje,zlatíčka najdrahšie,ako trávite posledné dni leta?
Ste opálené,alebo len dopálené? Všetko vyšlo podľa Vašich predstáv?
Viem,viem..
..Ty mojko sa nemáš čím chváliť.Každý večer na tajnáša skáčeš na váhu a čuduješ sa,že aj ked leto pomaly končí,si krajšia o pár kíl..
..A ty milášik sa nerehoc,bo minule si si Wifonku zaliala aj so sáčkami, tak si bola unavená po celomesačnom státi pri rúre...