Taký obyčajný deň..a predsa niečím výnimočný..alebo ako som sa chcela opiť..O

Dnes bol veľmi zaujímavý a úžasný deň.
Neuveriteľné,ale ráno som vstávala o pol deviatej.
Po pečení počas Vianoc,na ktoré s láskou spomínam a ktoré som dodatočne nazvala "Vianočný masaker" som sa konečne vyspala...A na novej posteli!!!! Darček od kamarátky...tiež neuveriteľné
Takže ráno ako každé iné...
Behom na nákup, honem uvariť obed starkej,ktorá už druhý týždeň nemôže kôli nohám z bytu,pred obedom som stihla ešte zbehnúť pre obrázok na tortu pre môjho synáčika,zaniesla som starkej obed a nachovala ju,ruky na bradafky a behom späť domov dokončiť tortu,ktorá bola určená študentom,na premiéru divadelnej monodrámy,ktorej autorom je môj Matej
Chvála Bohu za to,že mám technickú školu.Obrázok mi nesedel velkosťou a tak skalpel do ruky a mala som desat minut na vyrezanie obrázku s témou Charlieho Chaplina.....
Stihla som dokonca vaňu a namalovať si ksicht na papuľu,aby sa ten moj syn za mna nehanbil. Pohoda.
Ani si nepamätám,kedy som bola posledný raz v divadle.Hanba mi....alebo nie?
Toľko krásnych,mladých ľudí na meter štvorcový som už dáááávno nevidela. Len som sa troška bála,aby si ma niekto nesplietol so šatniarkou a nevopchal mi kabát a sprepitné do ruky...
Predstavenie bolo úžasné. Komorná atmosféra,úžasný chalanisko,Tomáš sa tuším volá - herec,ktorý celé predstavenie odohral sám a ako som sa dodatočne dozvedela, rodák z Prešova.
Všetko dopadlo absolútne úžasne,na konci som aj slzu potlačila nazad pod mihalnicu a chvíľu mi hrdosť nedovolila dýchať. Asi tak sa cítili všetky mamy v hľadisku,ktorých decká sa podielali na realizácii predstavenia
Mladým som rozkrájala slávnostne tortu a oni šli osláviť úspech do mesta.
Neviem prečo,ale dostala som strašnú slinu na dva deci červeného...A možno sa aj "sundám" Z dvoch deci sa mi to niekedy stáva.
Najskôr som nevedela nájsť fľašku červeného,čo mi doniesol brat z Francúzska.Prekutrala som celú linku.Kedže som aj malovala pred Vianocami,došlo mi,že bude niekde v krabici s haraburdami. Tak aj bolo.
Druhý problém nastal,ked som nevedela nájsť vývrtku...No skoro som sa ja dostala do vývrtky!! Chuť na víno bola taká intenzívna a silná,že som hľadala vývrtku aj v chladničke. Jeden nikdy nevie. Skúsila som zatlačiť slinu,ale nepomohlo. Nakoniec som búchala susede na dvere.
Tretí problém nastal pri otváraní fľaše. Znie to neuveriteľne,ale ako keby niekto prilepil ten štopeľ sekunďákom !!!!..Je toto možné??!..šak ja sa k chľastu dnes ani nedostanem!!!
V zúfalstve som zatláčala varechou ten štopeľ do vnútra fľaše,ale nič nepovolilo. Mať doma šabľu, tak sa nes...em a utnem hrdlo!
Potom ma ešte napadlo,že by som mohla o šporák tresnúť fľašku,aby povolila.Ale zavrhla som ten nápad len preto,lebo ma ten chudáčisko šparhert živí.
No ja sa dnes asi nenapijem!!
Ostala mi už len zárubňa,bo smad taký, jak na púšti.A ked som tak bezradne stála medzi vchodovými dvermi,šiel z roboty domov sused a hned mal robotu.
Nechýbalo veľa a šla som čaj variť!!!...Ale zasa pri čajíku sa ťažko sníva o tom,ako Vaše dieťa kráča po červenom koberci pri udeľovaní Oscarov, niekde v Holyvúde

A tak som si konečne pripila. Sama so sebou a nevadilo mi to.
Na zdravie všetkým tým úžasným študentom Akadémie,ktorí sa postarali unavenej ženskej o zážitok.A môjmu študentovi zvlášť.
Dovolím si zacitovať z plagátiku:
" Sme len banda trápiacich sa,zlomených zbabelcov a chýb,ktoré sa pred realitou,ktorá nás dusí,skrývame za smiech....svoj...najlepšie Váš.
A to z nás tak trochu ...robí práve silných bojovníkov."
"Musíte veriť len sami sebe,
to je celé tajomstvo"
Držím im palce.