Čas je neúprosný. Len sa mi zdá,že tento rok letel nejako rýchlejšie....Máme tu prvú adventnú nedeľu. Čo vieme o Advente? Niekde som sa dočítala,že tradícia Adventu má korene niekde až v 6.storočí n.l. a vyhlásil ho pápež Gregor Veľký. Začínal vždy prvú nedelu po 26. novembri a konči sa po západe slnka na Štedrý večer. Je to čas nádeje,milosti a prípravy na narodenie Ježiša Krista. Advent nám napovie,že sa blížia Vianoce.
Dnes je jeden z tých depkových dní,kedy som si povedala,že nebudem robiť nič,len nachovám babi,sadnem k nej a budem modelovať o dušu.... Tak som si navarila žochár kávy,nachystala hmotu,naladila som sa na ten Lumen čo babi furt počúva ...a sedela som a sedela..pila kávu....a kukala na tu hmotu a kukala a pristihla som sa pri tom,že nie som schopná ju ani len nafarbiť
Mušela som isc do mesta po žive kvetky,bo tote nevesty hneška už neznaju,co by na tu svadobnu tortu dali. Ta na tej horučave som skapiňala ňeľem ja,aľe aj moja bukreta..Ľem še bojim,že kým dojdzem domu,rovno te kvetky možem rucic zajacom....Šedzim na lavičke sparena jak buchta.../šak aj ta je zaparena./.. ,ked mi pipne esemeska...jooooj! ta to Hanča!!!!..
Ľedva som dofučela domu ovešaná taškami,rucila nákup na stol a hned som pchala kolač do rury,bo šicko na sekundy rozratane...caly dzeň.. Dakedy to vypatra,jak keby som še scela nominovac na Olympiadu do Ria...ta to moje časofky... Ani som poradňe ruru nezavrela,stála Hanča vo dzveroch,polne
Joooooj!..Ta to spara!!!!...Vypatram jak vypuščena zo sauny...ešči aj mihalnice še mi poca,v papučoch mokro...všadzi mokro. Ta ja zaš pri rure...,Teraz ľem v spodňich gačoch, tilku,okolo zadku zastera,že by mi neobhorelo prirodzene,ked ruru otvorim.. Nenašla som nič ľepše,ta okolo hlavy som sebe
Hvarim staremu: " Sluchaj, špajza prazna, štartuj motor, idzeme na nakupy." " Jooooj, šak som motor rozobral, nepojazdne je, mušiš dajak sama.." Zahlušila by som ho... S tu sieťku by som mu nakladla po tej hlave...Zaš sama cahac tašky jak ruska baryšňa....
A tu senzoriky zabľikaľi a Hanča jak na povel stoji vo dzveroch. Papuľa červena,jak keby vychľastala farbu na punčak, šmerdzela jak fifľena z Pariža a kričí : " Sa obliekaj, ideme do mesta!... Potrebujem nutne niečo na seba." No hotovo!
Ta pečem rada,aľe ne furt še mi zadari....Aj minule som šturila do rury kolač z dajakeho časopisu,ľem tak na rychlo....No vyrušila me sušeda,bo še vadzila so starym na dvore a ked na neho zobrala hadicu od hydrantu,aj mne to zaujalo a kolač zhorel do tla.
Včera som konečne završila dvojmesačnú púť vybavovačiek opatrovateľského príspevku na babi. Ked babi zavetrila,že sa chystám do mesta, začala vymýšľať hovadiny ako malé decko. Ráno som naložila babke raňajky jak baníkovi pred šichtou,reku bude pokojnejšia,ked sa naje.
Ach jaj! Neviem čo sa deje..Asi jarná únava či čo. Všetky zmysly otupené, veľké telo unavené, kým dám ráno do pohybu tých sto kíl,mám čo robiť. Len jedno nechápem. Že tie moje ústa ako keby boli výnimkou. V jednom kuse niečo žujú,premieľajú,pasujú sa...Ja tomu fakt nerozumiem. Tie lenivé nie sú.
...a sedela som a sedela..pila kávu....a kukala na tu hmotu a kukala a pristihla som sa pri tom,že nie som schopná ju ani len nafarbiť
,ked mi pipne esemeska...jooooj! ta to Hanča!!!!.. 
Dakedy to vypatra,jak keby som še scela nominovac na Olympiadu do Ria...ta to moje časofky...
Ta ja zaš pri rure...,Teraz ľem v spodňich gačoch, tilku,okolo zadku zastera,že by mi neobhorelo prirodzene,ked ruru otvorim..
