Ako šli tri depkáče na vandrovku....

Niekedy sa naozaj stane,že si sadnem rozhodnutá nechať ruky oddýchnuť,dostať mozog do nejakej dimenzie,ked človek nemyslí na nič,stlačiť gombík reset.
Ja som naozaj prdlá,ale pri poslednom takom resete som sa pristihla pri tom,že automaticky mliagam tu hmotu mrdzi prstami a ten mozog už reaguje a núti ma vyskúšať niečo iné,nové...a tak som sa dala na miniatúrky...
Kedže som mala napečené depkáče,tri z nich skončili na koláčikoch,ktoré samé o sebe sú malé. Je pravda,že ked zložím okuliare,nevidím vôbec,čo som spravila
Takže na jednom depkáčiku tronil vtáčik v hniezde s nevestou,na druhom bola šálka s čajníčkom a tretí zdobil ležiaci medvedík.
Mala som ísť posledný krát na rehabku,tak reku vezmem sestričke,poteší sa.
Ked som tam došla,zistila som,že sestrička ma dovolenku a tak depkáče putovali cez celé mesto so mnou do práce. Hovorím si reku v robote mam tri baby teraz,urobím im radosť Ked som tam došla,baby štebotali,prekrikovali sa,takže ja som jednoducho neuveríte - zabudla. Ale je to vraj ospravedlniteľné v mojom veku
A tak depiny, stále v mojej kabele putovali so mnou k zubárovi na preventívku...No...neviem,či návšteve zubára po šiestich rokoch sa hovorí preventívka tak som bola rada,že mu dačím zalepím oči...jak sa vraví.
So zubárom mám zvláštny vzťah.Ordináciu mal blízko obchodu kde som robila a tak ja som mu pripravovala desiate a nákupy a on sa staral o moje zuby,ktoré vtedy pripomínali v mojich ústach noty na bubon...Samá diera.
Zachraňoval ma,ked mi v spánku moj vtedy ešte dvojročný synátor tak tresol cez ústa v noci,že mi zlomil predný zub.
Dokonca ked mi robil mostík na zuby a mala som s tým ísť do labáku,utekala som ešte prebrať tovar do roboty,položila som si otlačky na stôl a taký mimoň, dilinovič, závozník mi na to tresol škatule s piškótami...a bolo po otlačkoch.
Pamätám si,že som vtedy svojim krikom prehlušila aj hádku rómskych spoluobčanov,ktorí sa bili pred obchodom o fľašku nejakého trúnku.
A tak dotóre, ako ho familiárne volám, mi musel spraviť nové otlačky,no a skončili sme pri flaštičke rumu po pracovnej dobe..
Co vám budem hovoriť..kamarátstvo až po hrob.
Tak s malou dušičkou a tromi depkačikmi v kabele som u neho zaklopala.
Najprv sa smial ked ma zbadal,povedal mi,že nevidel parte v meste,tak veril,že žijem.. Potom ma zvozil,že mám zle umyté zuby. Na to som mu povedala,že zubná kefka neni lovecký pes a nevie nájsť každú špinku v hube.
No sestrička na nás pozerala ako báger na tvrdú zem. Neverila vlastným ušiam. A to som ešte dotóremu nakázala,aby mi zo sumy za vykonanú prácu povedal len tretinu,že si to doma vynásobím,aby ma nešlahlo o zem hned v ordinácii
Nakoniec sme sa objali a sestrička možno pochopila,že som neušla z nejakého ústavu,ale patrím medzi ich síce neporiadnych,ale riadnych pacientov
A hádajte,kde ostali moje tri depkáčiky...V kabele!!!!
To som už sedela v autobuse cestou domov a nadávala som si do všelijakých a onakých,no vracať späť sa mi nechcelo.
Do toho mi zazvonil telefon a babenka z nášho novinového stánku mi volala,že má pre mňa nové číslo Torty od mamy. Že dostala len jedno a že sa mám staviť...
To sú známosti čo????
A viete kde ostali depkáčiky???..V novinovom stánku.Prešli so mnou celé mesto,aby zaparkovali na pulte stánku asi tak sto metrov od môjho baráku
Zrejme to tak malo byť. Vytešená som si doma spravila kávičku a vytešievala som sa z jednného úžasného a možno najvydarenejšieho čísle nášho časopisu.
Ach jaj..
Dievčence moje,už ste sa poprihlasovali do Píščan???..už viete aku tortu spravíte do súťaže??? Upozornili ste svoje polovičky,prípadno tretinky,že mama doma nebude tri dni a dve noci?? Kupujete na tajnáša vínečko a schovávate v špajzke?
Uteká to rýchlo a ani sa nenazdáme a sme znova spolu!...Konečne...Dlhá doba od jari.
A možno,že si spolu zaspievame "Tečie voda tečie,cez Velecký majer" Nebojte sa,neni to hymna vodárni a kanalizácií...to len folklór bude dýchať na nás z každej strany.
Tak dovidenia v Píščanoch.