Piatok s Alioškou

       Čas je neúprosný. Len sa mi zdá,že tento rok letel nejako rýchlejšie....Máme tu prvú adventnú nedeľu. Čo vieme o Advente? Niekde som sa dočítala,že tradícia  Adventu má korene niekde až v 6.storočí n.l. a vyhlásil ho pápež Gregor Veľký.

  Dnes je jeden z tých depkových dní,kedy som si povedala,že nebudem robiť nič,len nachovám babi,sadnem k nej a budem modelovať o dušu.... Tak som si navarila žochár kávy,nachystala hmotu,naladila som sa na ten Lumen čo babi furt počúva 

   Mušela som isc do mesta po žive kvetky,bo tote nevesty hneška už neznaju,co by na tu svadobnu tortu dali.

    Ľedva som dofučela domu ovešaná taškami,rucila nákup na stol a hned som pchala kolač do rury,bo šicko na sekundy rozratane...caly dzeň..

      Joooooj!..Ta to spara!!!!...Vypatram jak vypuščena zo sauny...ešči aj mihalnice še mi poca,v papučoch mokro...všadzi mokro.  Ta ja zaš pr

Hvarim staremu: " Sluchaj, špajza prazna, štartuj motor, idzeme na nakupy." " Jooooj, šak som motor rozobral, nepojazdne je, mušiš dajak sama.." Zahlušila by som ho... S tu sieťku by som mu nakladla po tej hlave...Zaš sama cahac tašky jak ruska baryšňa....

Ta pečem rada,aľe ne furt še mi zadari....Aj minule som šturila do rury kolač z dajakeho časopisu,ľem tak na rychlo....No vyrušila me sušeda,bo še vadzila so starym na dvore a ked na neho zobrala hadicu od hydrantu,aj mne to zaujalo a kolač zhorel do tla.

      Včera som konečne završila dvojmesačnú púť vybavovačiek opatrovateľského príspevku na babi. Ked babi zavetrila,že sa chystám do mesta, začala vymýšľať hovadiny ako malé decko.

Ach jaj!  Neviem čo sa deje..Asi jarná únava či čo. Všetky zmysly otupené, veľké telo unavené, kým dám ráno do pohybu tých sto kíl,mám  čo robiť.

Volala mi kamarátka,či jej upečiem tortu.