reklama

zastav sa na chvíľu a čítaj...

kramky , 09. 06. 2012 - 01:15

reklama

Keď som včera vystupoval z vlaku, predo mnou šla pomalým tempom stará babka. Ponáhľal som sa a nevedel som ju predbehnúť. Vytáčala ma do nepríčetna. Vtedy som sa zarazil a povedal som si: "Kam sa ja vlastne ponáhľam?" Ozvali sa vo mne výčitky svedomia, že som sa v duchu nahneval na babku, ktorá má dosť času a okrem toho nemôže za svoju pomalosť. Celý život pracovala, možno veľa vytrpela. A možno všetko trpezlivo niesla.
A ja som netrpezlivý a malicherný. A to všetko len preto, aby som bol o 10 minút skôr doma. Tých pár minút aj tak premrhám na internete alebo pri telke. Alibisticky to zhodím na dobu, v ktorej žijeme. Všetci sa hrozne ponáhľame. A večer zistíme, že sme zase toho veľa nestihli. Frustrovaní ľahneme a zaspíme spánkom nepokojných.Cez sms si vyznávame lásku, komunikujeme cez chat a do očí si nemáme čo povedať. Trápia nás účty, kariéra. V schránkach sa nám hromadia maily, lebo "nemáme čas“ odpísať, na polici sa kopia knihy, lebo "nemáme čas“ čítať, nevieme ako vonia príroda, lebo "nemáme čas“ si k nej privoňať. Ale dokedy to vydržíme? Čím chceme viac stihnúť, tým menej stihneme. Venujeme priveľa času veciam, ktoré si ho nezaslúžia. Nevieme sa zastaviť a uvedomiť si hodnotu vecí. Robíme veľa fotografií, ale už si ich ani neprezeráme. Napálime ich na CD a tým to končí; počítače máme plné hudby, na ktorú nemáme čas, množstvo televíznych kanálov, ktoré akoby jedna mater mala. Namiesto zábavy stres. Stále kontrolujeme mobil, či nám niekto nevolal. Prestávame si vážiť krásne veci, kvôli ktorým sa oplatí žiť. Môj dedko má 87 rokov. V živote nebol v zahraničí, nemá mobil, počúva jednu stanicu na svojom starom rádiu. A napriek tomu si myslí, že prežil krásny život. S úsmevom spomína. Teší sa z pekného dňa, z vône dreva, zo svojich vnúčat. Žil ťažký život, ale váži si ho. To my dnes nevieme. A tak máme infarkty, rakovinu a depresie. A možno by stačilo spomaliť. Tvrdenie, že sa to nedá, neobstojí. Zamyslime sa, koľko času venujeme nepodstatným veciam. Skúsme vypnúť mobily a počítače a porozprávať sa. Snáď som si uvedomil môj rýchly život včas, aby som spomalil. Kamarát má chalupu v malej osade obkolesenej horami, nie je tam signál, žiadna telka , obchod otvorený len v utorok a štvrtok a jedna krčma 5x5 m. Asi tam zabehnem, aby som spomalil a nehneval sa na starých ľudí, ktorí si vážia zvyšok života a zbytočne sa neponáhľajú za smrťou, tak ako mnohí z nás!
Pekný deň... a spomaľte... žijete len raz... a veľmi krátko...
p.s.
tento článok mi dnes prišiel mailom, akosi som potrebovala ním "zahltiť" server a podeliť sa o tie myšlienky... ♥

Pozrite si aj


reklama


reklama

Veľmi dobrý článok, výstižný a ako uliaty na nás. Aj ja si to niekedy uvedomujem, že kde sa ponáhľam, veď deň za dňom veľmi rýchlo letí, stále na niečo čakám, kedy to bude, ale treba sa fakt zastaviť a vychutnať si každú chvíľu s rodinou a priateľmi. Tak už vypínam počítač. Chichocem sa Chichocem sa Chichocem sa

sona7, So, 09. 06. 2012 - 07:22

...je to pravda,ako rada si sadnem k albumom a velkej skatuli plnej fotografii,ale to su len fotky do roku 1996-7, ostane uz len v pocitacoch,ako rada spominam, prisli sme z roboty a sadli rozpravali co bolo,kolko krat som rozohnala debatu ,ze podme nieco aj robit,dnes deti nemaju cas,malo sa zastavia na debatu,raz za tyzden aj to na hodinku,dve..jemi to velmi luto ,ze je ten zivot taky hekticky.. Plačem

Áno, máš úplnú pravdu. Tisli sa mi slzy do očí pri čítaní. Ďakujeme, že si nám pripomenul, prečo vlastne žijeme Zlomené srdce

pukpuk, So, 09. 06. 2012 - 08:44

veru, veľa je takých čo by sa mali zamyslieť nad tým , o čom je život Tlieskam Tlieskam Tlieskam Tlieskam Tlieskam Tlieskam Tlieskam

Dievčatá, nechcem vám tu do toho moc kecať, ale zavesenie textu bez uvedenia zdroja (typu "prišlo mi mailom od kamarátky"), (prípadne s uvedením takého zdroja, kde autor taktiež uvedený nie je), je tiež porušenie autorských práv.

Viem, že rôzne vtipné, dojemné, zamysleniahodné (atď.) texty, pri ktorých je autor v podstate nezistiteľný, bežne kolujú mailami, a bez problémov je možné nájsť ich aj kde-kade po webe.
To, že autor textu nie je známy, však neznamená, že neexistuje. A je možnosť, že jedného pekného dňa sa zoberie a začne si vymáhať svoje autorské práva.
Čo myslíte, kto bude mať potom ako prvý problémy? Tá, čo zavesila text bez uvedenia autora - alebo majiteľka stránky?

Nemohla si si to len prečítať, a vziať si z toho niečo? Možno tú myšlienku- lebo je veľmi pekná a veru aj pravdivá. Alebo ti ušla pointa ? Netreba jatriť staré rany ani rozdúchavať , čo už možno dohorelo. Tie ktorých sa diskusia o autorských právach týkala, si to vysvetlia aj samé.Nedeľte všetko na dva tábory.

Nemohla si si to len prečítať, a vziať si z toho niečo? Možno tú myšlienku- lebo je veľmi pekná a veru aj pravdivá. Alebo ti ušla pointa ?

Mohla som si z toho len niečo zobrať a nechať tak.
Ale neurobila som to - aj napriek tomu, že pointu som pochopila.

Nesnažím sa tu nikoho deliť do dvoch táborov, vonkoncom mi nejde ani o to, aby sa tu rozdúchavali vášne a spory. Ide mi len a čisto o prosté vyjasnenie si pojmov a dojmov. Nie prvý krát, nie iba na tejto stránke. Považujem to totiž za dôležité. A nielen ja.

Ano kazi ved ked si chce niekto chranit autorske prava tak to nebude rozposielat emailom.Mali by sme smolu, ked to tu neuvernenia.Prajem krasny den.

Nuž, mailom to zrejme autor nerozposiela. XY-krát mi podobné texty prišli mailom - aj s nevymazanými adresami, kto to kedy komu poposielal ďalej. Predpokladám, že jeden text nemá viac ako jedného autora.
A ak aj náhodou ten text autor ako prvý niekomu poslal, tak veľmi pravdepodobne nie s tým, že adresát má právo posielať to ďalej, komu si len zmyslí. Existuje predsa listové tajomstvo, ktoré sa vzťahuje aj na maily. To sú tiež v skutočnosti listy, aj keď "len" elektronické.

Idem rozpísať nižšie. Autorské práva sa totiž na Kamilkiných stránkach riešia dokola a je zjavné, že mnoho ľudí má v tom aj tak stále guláš.
http://www.nanicmama.sk/ja-zena/autorske-prava
http://medovniky.artmama.sk/ostatne/autorske-prava
http://zahrada.artmama.sk/vsetko-ostatne/autorske-prava

Albinka, So, 09. 06. 2012 - 09:07

ja som dostala toto-Výstraha!-Kdyby procházky byly opravdu tak zdravé,jak se říká,tak by pošťáci byly nesmrtelní.-Velryba plave celé dny a jí jen ryby-i přesto je obézní.Zajíc celé dny běhá a skáče-a nedožívá se více jak pěti let.Želva neskáče,neběhá,vždy přijde poslední,téměř se nehýbe a dožije se 150 let.Do prdele lidi.....ZPOMALTE

Aj tak je v ňom veľa,preveľa pravdy..spomaľ,máš privysokú rýchlosť... Slnko Slnko Slnko

Betka, ja predsa netvrdím, že ten článok nie je pekný, ani že to nie je pravdivé.
Nepochybujem ani o tom, že Kramky to myslela len a len dobre, keď sem článok zavesila.

Ale to všetko nič nemení na tom, že autorský zákon zakazuje zverejňovanie a ďalšie šírenie cudzích diel bez súhlasu autora.

Evita83, So, 09. 06. 2012 - 11:30

Kramky velmi vystizne a svata pravda v kazdom bode... Áno
Zivot je tu okolo nas - deti, rodina, priatelia... nie na obrazovke. Tiez si priznam, ze tu travim viac casu, ako je potrebne... mozno na zamyslenie pre viacerych.
Dalo by sa to rozoberat na dlhsie, ale....... su dolezitejsie veci. Idem radsej s malym do "ozajstnej" cukrarne. Pekny den vsetkym! Kvietok

verus, So, 09. 06. 2012 - 13:22

a to je skutočná realita,treba naozaj spomaliť lebo ako sa
hovorí:žijeme krátko, mŕtvi budeme dlho. Áno Áno Áno Zlomené srdce Zlomené srdce Zlomené srdce

Akýkoľvek text je tiež niekoho dielo. Nevznikol len tak, nespadol z neba, nevyskytol sa. Napísal ho autor.

Na Naničmamu píše jedna žienka úžasné články. Do mailu mi napísala, že bežne nachádza svoje texty kade-tade po nete, od cudzím menami. Nemá čas ani energiu to riešiť, ale to nič nemení na tom, že sa cíti tými ľuďmi okradnutá.

Tiež sa mi stalo, že som hľadala cez Google jeden môj článok o reorganizácii v našej záhrade, ktorý som napísala pred dvoma rokmi na Naničmamu. A vo vyhodených výsledkoch sa objavil dvakrát - raz na NM, raz na cudzej webstránke. Na profesionálnej stránke o záhradách, mimochodom. Rozklikla som to a čumela ako puk - môj článok, od slova do slova skopírovaný, zverejnený pod menom redaktora danej stránky. Dátum zverejnenia pred pol rokom.

Ak by si pán redaktor dal tú prácu a napísal mi mail s otázkou, či môže použiť môj článok - nemám problém. Akurát teda by som nesúhlasila so zverejnením pod jeho menom, samozrejme. Ale pán redaktor si zrejme myslel, že na jeho krádež sa nepríde, veď net je veľký, tak čo.

Napísala som adminovi danej stránky, ten sa obratom ospravedlnil a skopírovaný článok zmazal. Ako to potom riešili s pánom redaktorom, to už nie je moja vec.

Aj vaše úžasné tortičky sú dielo, ste ich autorkami.

Zaujímalo by ma, ako by ste reagovali, keby ste našli fotku vašej torty na cudzom webe, pod menom niekoho úplne cudzieho. Zrejme by sa vám to nepáčilo. lebo to už niekto siahol na niečo, čo chápete ako svoj majetok. A máte pravdu - duševné vlastníctvo je totiž tiež majetok.

Jednoducho nik nemôže len tak zobrať niečo, čo nevytvoril, a capnúť to na niekde na net.

Smútok Panebože, koľko z nás už vytvorilo niečo, na základe fotografie od zákazníčky, bolo to síce naše dielo, ale nie náš nápad, ale zákazníčka si takú tortu priala, čo s tým? Pochválime sa naším dielom ale nikde neuvedieme na základe fotografie od zákazníčky

Zdenuška, nepíšem o ukradnutej torte ako takej, ale o ukradnutej fotografii torty.

Ručná tvorba má špecifikum (ktoré je také cenené), že všetky výrobky sú dokonalý originál. Ty sama neupečieš dve úplne identické torty, aj keď ich budeš robiť súčasne. Jedna bude mať (napr.) vrch o milimeter nižšie ako tá druhá, na druhej bude jedna marcipánová kvetina o milimeter vyššie ako na tej prvej... a tak.
Takže (napr.) všetky tie prdelky, ktoré tu mnohé máte vo fotogalérii, sú síce pečené podľa jednej formy, ale stále originály - aj keď vyzerajú veľmi podobne. Jedna tam však dala čokoládový krém, druhá malinový, tretia dala biele nohavičky, štvrtá červené... atď.
Ak však niekto upečie tortu, odfotí ju a dá to sem, a niekto druhý si tú fotku stiahne a dá na svoj web, a to bez toho, aby napísal, že to je tortička tej a tej žienky z Torty od mamy - to je krádež. Rovnaká, ako keby tú tortu fyzicky ukradol.
Preto aj v časopise je vždy uvedené, kto dané dielo vytvoril - je jeho autorom, aj keď (aj veľmi) podobné torty upiekli trebárs aj mnohí iní.

Samozrejme, aj tvorba podľa jedného vzoru má svoje hranice. Napr. na Artmamu jedna žienka dala fotku svojej papierovej kabelky s úplne originálnym (a komplikovaným) vzorom. Po nejakom čase našla na jednom predajnom portáli s handmade výrobkami fotografiu od inej žienky, na ktorej bola kabelka s tým jej vzorom, dokonale skopírovaným. Kabelku síce urobila iná žienka, dala na ňu iné uši, aj ju odfotila - ale o krádeži vzoru nebolo pochýb.

Takže aj pri ručnej tvorbe treba rozlišovať, čo je ešte inšpirácia, a čo už krádež. Hranica medzi týmito dvoma pólmi je veľmi tenká a je ľahké ju (aj nevedomky) prekročiť.

Súhlasím so vštkým čo si napísala, ale kde je tá hranica medzi týmito pólmi? Možno dvaja právnici nezávisle od seba by dávali za pravdu aj jednej aj druhej strane. Aj s receptami, s ktorými sa stretávam na tejto stránke je to to isté. Tu to prezentujú dievčatá ako svoj recept a ja som ho už dávno pred tým čítala na inej stránke. No čo už idem piecť pekný deň Úsmev

Zdenuška, o jemných nuansách, čo je čo, sa dá doťahovať donekonečna a ešte ďalej.
Na začiatok by však úplne stačilo, keby sme sa dohodli, že nie je normálne nakladať s cudzím duševným vlastníctvom ako so svojim.

Ano máš pravdu, nie je to normálne, ja preto radšej nedávam žiadne obrázky, aj keď niečo vytvorím sama, človek nikdy nevie Smútok Smútok

Vidíš, a keby to tak robili všetky, tak tu potom nemáme čo obdivovať a ani kde hľadať inšpirácie. Ono keď dá niekto niečo na web, musí jednoducho počítať tak trochu aj s tým, že to niekto "okopíruje" alebo nejak použije. Potom jedine ako si napísala ty, nedávať nič, ale to tu potom bude pusto! Smútok Tak už to prestaňte riešiť, pripadá mi to neskutočne prehnané a nafúknuté!!! Smútok Smútok Smútok

Nikto nemá nič proti tomu, ak tu vložíte svoje dielka, ktoré ste sami stvorili a sami si odfotili (alebo to pre vás odfotil a zmenšil napr. manžel).
Ak vám to niekto šlohne, stačí kliknúť na kontakt hore na lište, napísať mail administrátorovi - a bude sa to riešiť.

atigram, So, 09. 06. 2012 - 16:18

Kramky tak toto mi hovorí z duše a som ako sa povie týmto článkom úplne nadšená lebo je to veru tak je tam obsiahnuté všetko a po pravde tak sa musíme každý nad sebou zamyslieť a ozaj spomaliť je to ozaj dobrá rada Áno Áno Áno Áno Áno Áno Áno a keď sa tu zase pripomenuli tie autorské práva tak nech si to uverejnia tak aby sa to nedalo zneužiť,lebo mne už táto debata ide Vyplazený jazyk nerada sa do niečoho zapájam neviem ani presne o čo konkrétne ide mňa sa to netýka,ale potom by sme ozaj už nemohli ani p..... a bola by som rada keby tu bolo tak ako kedysi,lebo asi sem už chodiť nebudem je mi to proti srsti a nepáčia sa mi tieto praktiky Mlčím Smútok

...a keď sa tu zase pripomenuli tie autorské práva tak nech si to uverejnia tak aby sa to nedalo zneužiť...

Margita, jediný spôsob, ako zabezpečiť, aby dielo autorovi nikto neukradol, je ten, že si ho doma zamkne do trezoru, ku ktorému vie heslo len on.
A vlastne, ešte aj tak môže zdatný zlodej trezor vylomiť...

To by ste tu tiež nemohli vložiť ani jedinú fotku vašich tortičiek. Môžu vám ich šlohnúť - kedykoľvek, ktokoľvek. Visia predsa na verejnej webovej stránke.
To však neznamená, že sú verejným majetkom.

Názorný príklad s hmotným majetkom - môžu ti šlohnúť bielizen zo šnúry, bicykel, auto... Všetko si to predsa nechala na verejnom mieste - bielizeň na sušiaku pri bytovke, bicykel pred obchodom, auto na ulici. Bielizeň je nechránená, bycikel má zámok a auto alarm.
Čo na tom, ukradnúť ti to všetko môže niekto aj tak. Ale väčšinou sa to nestane. Ľudia sa už totiž naučili, že cudzie hmotné veci nemôžu len tak zobrať.

Rovnako však nemôžu brať ani niekoho duševné vlastníctvo.
O tom tu točím.

ale bohuzial to je nevyhoda netu!a myslim ze ti autori s tym pocitaju,a myslim ze to trochu uz prehanas,ja chapem o com pises,ale uvedom si ze tie texty su uz na tolkych strankach a tolko krat boli skopirovane ze najst autora toho praveho je skoro nemozne!a pochybujem zeby to niekto riesil ja som ten pribeh citala asi na 10 strankach a vzdy od niekoho ineho,ale nik to nevydal za svoje dielo!takze to zbytocne riesis,kramky to sem tiez nedala ako svoj preibeh tak o co ti ide??xy rokov sa taketo veci deju a este nik nikoho nezaloval!zbytocne tu kazis atmosferu!!
a kramky,naozaj si myslim ze je to pravda ale bohuzial clovek si take veci uvedomi az ked to urobi a potom sa zamysli!aj mne sa stane ze sa nastvem a potom si poviem boze....ale co uz...sprijemnila si nam den Zlomené srdce Zlomené srdce Zlomené srdce Zlomené srdce Bozkávam Bozkávam

Petulda, tu nejde o tento jediný text. Reč je o všetkých duševných vlastníctvach a o princípe ich ne/kradnutia.
V tomto prípade sa trebárs autor nedá zistiť. Ale ani to nie je nutné - on sa často ozve sám. Kamilke chodia podobné maily, ako som ja písala administrátorovi webstránky o záhradách, kde mi autor šlohol text.

Nemyslím si, že autori rátajú s tým, že im čokoľvek, čo dajú na net, niekto ukradne. Stať sa to môže, samozrejme. Rovnako, ako s tou bielizňou, bicyklom a autom. Ale vždy, keď vešiaš bielizeň, či článok alebo fotky na net, tak si myslíš, že ti to predsa nešlohnú, že ľudia chápu, že to je tvoje, aj keď si to dala na verejné miesto.

A hej, kradlo sa vždy, kradne sa aj teraz, v malom, vo veľkom - ale to predsa neznamená, že sa budeme tváriť, že je to OK.

to znamena ze potom nesmiem sem dat alebo inam na stranku ziadne motto ktore som nevymyslela,ziaden citat atd,ano??takze ak si nieco vyberiem od autora ktory davno zomrel ako si mam pytat povolenie??myslim ze to veeelmi prehanas,tu nejde o to zeby si niekto dal pribeh ako svoje dielo,ako tu jedna dama dala torty a dala ich za svoje diela,ide o blby pribeh o nieco co sda robi vzdy,a vobec to nie je kradez...miesas jablka s hruskami!keby kradla niecu vec alebo tak tak fajn!ja som sem tiez dala jednu vec z casopisu a nikj sa nestaral,nikomu to nevadilo!tak nechapem,je to bezne a b´vobec sa to za kradez nepovazuje!robis z komara somara!naozaj..viac sa nevyjadrujem,lebo ti napisem nieco co by som neskor lutovala!zbytocne tu robis rozbroje a kazis ducha tejto stranky,sama pises ze najprv riesis cez email,tak si ho mala poslat a nie tu rozhadat ludi!

Motto, alebo citát sa zvykne tiež uvádzať s menom autora. Aj v prípade textov dávno mŕtvych autorov sa to robí. A ak je uvedený autor, je všetko v poriadku.

Ak si tu dala fotku z časopisu a nikto sa neozval, neznamená to, že to bolo OK. Ono, admin je tiež len človek, nie vševidiaci a všadeprítomný boh. Takže pokojne to môže byť aj tak, že to nevidel - a teda neriešil.

salonka, So, 09. 06. 2012 - 18:21

Georgína, nemusíš nás poučovať o citácii a parafrázovaní. Tie Tvoje príspevky sú už.... no nenapíšem čo aby si ma nemohla stíhať. Venujme sa pečeniu a nerozoberajme stále dokola autorské práva. Mlčím Mlčím Mlčím Mlčím Mlčím Úsmev Úsmev Úsmev Úsmev

Iste, prestanem s rozoberaním autorských práv na Kamiliných stránkach hneď, ako ich prestanete porušovať.

...len malý postreh k autorským právam: keď skopírujete prvú vetu príbehu do Googla, tak vám hneď na prvú a ďalšie strany vyhodí XY stránok, na ktorých sa daný článok nachádza a vo väčšine prípadov /ak nie vo všetkých/ sa "skutočný" autor príbehu neuvádza, takže koľko stránok bude mať chuť zažalovať? Prekvapenie
Inak, kramky, krásna "bodka" za všetkými žabomyšími vojnami Áno Áno Áno

Mariolka, či sa okradnutý bude alebo nebude ohradzovať, je jeho vec.
Naša vec je, aby sme nekradli.

reklama
reklama
reklama
reklama

Časopis Torty od mamy

Jarné časopisu Torty od mamy 2025

reklama
reklama
reklama