Zapálime sviečku...

Možno ste už boli alebo sa ešte len chystáte, možno prejdete cez celé Slovensko, aby ste mohli zapáliť sviečku na hrobe svojich príbuzných, priateľov...
Každý tam niekoho máme, na druhom brehu,v nebi...nech už je to akákoľvek viera, všetci veríme že už im je dobre a my sme tí, ktorí trpíme a smútime nad ich stratou, lebo ešte nemali, lebo to bolo náhle, lebo bol mladý...

Bola som kamarátovi zapáliť sviečku na hrob a vypočula som si rozhovor dvoch sestier, staršie panie, ktoré upravovali nejaký hrob...obe sa skláňali s kefou v ruke a šúchali a šúchali a šúchali a pomedzi to...
- juj ale sa jej čosi nazlostil otec...
- na veru, veď sa mu čosi naskovávala zubov aby do krčmy nechodil...
- a na tú fľaštičku pamätáš čo mal v sypárni ukrytú a keď sme raz z nej koštovali?
- kto by nepamätal, veď z tej koštovky nám dva dni bolo zle ale otec nepriznal že to jemu sme fľaštičku opáčili
- a keď sme kravku pásli ale zabavili sme sa kravka ušla a my šli domov bez nej ale s venčekom uvitým...
Tu spustili tie žienky strašný smiech a smiali sa na tom ako mamka kričala a otec neveril že bez kravky domov prišli a pomedzi smiech spomínali ako dostali a ako susedov volali nech idú pomôcť kravku hľadať...
...a šúchali s tou kefou po hrobe a šúchali...
- ale aký bol otec na nás hrdý keď chodili nás chlapci šibať na kúpačky...
- veľmi nás ľúbil keď vybral na Vianoce najkrajšie jablčka a dal nám ich zjesť a tie ostané sme na stromček vešali...
Blížili sa ku nim dvaja muži a medzi sebou mali staručkú babku, veľmi starú...mama ich to bola...Bez slova prišla k hrobu, pohladkala studený kameň a
- ach ale si sa ma čosi nazlostil ty starigáň jeden!
V tej vete bola vari všetká láska sveta...
Spomínali na to, aký ten človek bol, ako im bolo s ním dobre, čo spolu zažili, posmiali sa spolu....

Zapáľme sviečku za tých, ktorí s nami už nie su.Zapáľme sviečku tým, ktorí odišli z nášho života možno skôr ako sme chceli, ako sme schopní prijať, možno nečakane...spomeňme si na všetko pekné čo sme s nimi zažili spomeňme si na hádky aj smiech, radosť aj žiaľ ...spomeňme si na všetkých, ktorí nám chýbajú a ...

...a nechajme ich ísť
Uctime si pamiatku zosnulých zapálením sviečky na hrobe, venčekom, spomínaním na všetko pekné čo sme s nimi zažili...
A tešme sa s ľuďmi, ktorí tu sú.Rozprávajme sa, dajme si objatie, uistime sa, že človek, na ktorom nám záleží, to istotne aj vie, že nám na ňom záleží.Povedzme ľuďom, ktorých máme radi, že ich skutočne máme radi.Navštívme priateľov, rodinu, ktorých sme dlho nevideli, zavolajme im, spýtajme sa ako sa majú...tešme sa s ľuďmi, ktorí v našich životoch ešte sú ...aby sme potom nemuseli byť smutní, čo všetko sme nestihli...

Uctime si pamiatku zosnulých a chyťme za ruku človeka, ktorý pri nás stojí...