snehobiela M&C

takze vsetko to zacalo asi 2 tyzdne pred svadbou, ked sme s nevestou vyberali stojany a rozhodovali sa ktory pozicat... vtedy sa zenich buchol do prs, ze on taky stojan zvladne lavou zadnou - a aj zvladol - ved stojan je to ako lusk! z vysavacovych trubic a drevenych platni to by isto nikto nepovedal...
No jedinou chybickou ani nie tak krasy ako praktickosti je, ze sa neda rozobrat - je zvareny od hora az nadol cakom prask tak ze s nim ani miesizelezo spolu s lomidrevom nepohnu
No ked mi ho zenich so stycenou hlavou a neskutocnou pychou priniesol ako svoje veldielo, moja prva otazka znela - ako sa to rozobera... a on ze: "prosim?"
a tam zacala cela sranda najskor ma zamrazilo, potom som sa na neho velkymi ocami pozrela, ze :"a ako tam mam podla teba tu tortu nasukat?" no a pri jeho odpovedi som sa musela len smiat a smiat a smiat a smiala som sa az kym neprislo na lamanie chleba a nebolo treba nieco veeeeeeeelmi rychlo vymysliet. Jeho riesenie bolo, ze vraj : "no ja som si myslel, ze tu tortu rozrezes napolovice a potom k sebe okolo tej tycky zasa prilozis a tie spoje niecim zatries (inak ta gestikulacia a nazorne "zatieranie" boli nenapodobitelne a neopisatelne!!!)
No ked som si predstavila ako krajam napolovice moju dokonale vyhladenu torticku tak sa mi tisli slzy do ocuuuu ale aby bol pokojny tak som mu povedala ze nech sa netrapi, ze ja uz cosi vymyslim... potom sme sa s jeho nastavajucou na tom este dobre pobavili po telefone a mne nezostavalo ine ako vymyslat co so stojanom... nakoniec som s pomocou konzultacii vsetkych clenov aj neclenov rodiny prisla na riesenie... vyrezat pozdlzne na sirku tycky (vysavacovej ) minivyrez vybrat, vyrezat okruhly otvor aby vznikol priestor na tycku, tortu nasunut, vyrez zatlacit spat a prekryt zavojom ... a vyslo to!!! ale tolko risovania pri peceni som este nezazila babulky, to vam teda poviem
Tak a teraz ked sa pozriete na moj vytvor tak sa mozete pokojne potmehutsky pousmiat, lebo uz poznate jedno tajomstvo co sa skryva pod zavojom....