Cukrárka Martina Ďurčeková: Kuchyňa ma nikdy nelákala
reklama
V časopise Torty od mamy uverejňujeme okrem postupov a receptov aj rozhovory s cukrárkami. Okrem profesionálok spovedáme aj amatérske cukrárky, ktoré pečú pre radosť a radi sa podelia so svojimi nápadmi a výtvormi. Vo vydaní 2/2020 sa šéfredaktora časopisu Veronika Šulik rozprávala s Martinou Ďurčekovou.
Martina, vaše torty sú úchvatné. Prezraďte nám, kto vás inšpiroval a ako ste sa dostali k pečeniu takýchto krásnych diel?
Kuchyňa ma – paradoxne – nikdy nelákala. K pečeniu som sa dostala asi pred piatimi rokmi. V tom čase som sledovala na sociálnej sieti prácu jednej svojej známej. Bolo vidieť, že všetky dobroty pripravuje s radosťou a chuťou. Toto jej nadšenie ma nakoplo, aby som aj ja vytvorila niečo kreatívne a chutné pre vlastnú rodinu.
Pamätáte si ešte na svoju úplne prvú tortu?
Samozrejme. Mala dokonca dve poschodia, ktoré po obvode lemovali čokoládové trubičky, a bola previazaná veľkou červenou mašľou. Nebolo to žiadne umelecké dielo, ale ten pocit, že som ju urobila sama, si pamätám dodnes. Mala som obrovskú radosť.
Ako dlho vám trvalo vyšperkovať svoje tortičky do súčasnej podoby?
Od začiatku sa zdokonaľujem. Pečenie je pre mňa akási forma psychohygieny, najväčší relax. Každou urobenou tortou som vychytávala chyby. Rozhodne nemôžem povedať, že sa už neučím. Téma a štýly zdobenia sa neustále menia a aj torty podliehajú módnym trendom. Človek musí byť flexibilný a meniť sa s dobou. Vášeň, tvrdá práca, experimentovanie s novými nápadmi...to všetko ma poháňa vpred.
Foto: Martina Ďurčeková
Ste výlučne samouk, alebo máte za sebou nejaké cukrárske kurzy?
Určite ma vpred posunuli aj kurzy so svetovými i slovenskými lektormi. Zo zahraničných môžem spomenúť Claudiu Prati či Irynu Mahdu. Slovenskí lektori majú tiež môj veľký obdiv a som im vďačná, že som ich mohla spoznať osobne a nadobudnúť pri výrobe tort cenné skúsenosti.
Ako ste sa dostali na kurzy k zahraničným lektorom?
Dnes je na internete a sociálnych sieťach množstvo ponúk kurzov s rôznymi špičkovými lektormi a učiteľmi. Je super, že nie sú určené len profesionálom a pokročilým. Stačí si vybrať a trochu zainvestovať. Podstatné je, aby bol kurz praktický, aby ste z neho mohli v budúcnosti čerpať pri vlastnej tvorbe. S Claudiou Prati som napríklad absolvovala kurz špachtľovania, pretože tento typ práce ma dlhšie zaujímal. Za všetkým je veľká drina, pracovitosť, cieľavedomosť. Hlavne treba skúšať, trénovať a nikdy sa nevzdávať.
Foto: Martina Ďurčeková
Kde nachádzate inšpirácie?
Veľa čítam, listujem časopisy, hltám doslova každý recept z kuchárskych či cukrárskych magazínov. Vždy ma niečo zaujme natoľko, aby som sa nechala inšpirovať. Sledujem aj prácu iných cukrárov a dekoratérov. Nad inšpiráciami z YouTube alebo Pinterestu dokážem presedieť celé hodiny.
Vyrábate zaujímavé svadobné i detské torty. Ktoré sú vaším favoritom?
Zo všetkých tort je mojou najväčšou vášňou práve tvorenie pre najmenších. Tu môžem aspoň na chvíľu vypnúť a vrátiť sa do detstva. Milujem modelovanie rozprávkových postavičiek a tematické scenérie.
Foto: Martina Ďurčeková
Okrem detských tort zbožňujem aj tie svadobné. Tvorbu svadobnej torty považujem za skutočné povolanie, pretože pretvára sny na realitu. Obdivujem kvety, najmä ruže a pivónie. Tie sú moje najobľúbenejšie a nesmú chýbať na žiadnej mojej svadobnej torte. Kvety považujem za korunu tort.
Najťažšia skúška pri tvorení? Máte aj vy „svoje“ chvíľky?
Teším sa na každú jednu výzvu. Rada skúšam nové veci. Keď idem robiť tortu a niečo mi napadne, zoberiem pero a papier a návrh si najskôr nakreslím. Stokrát ten náčrt ešte v hlave pozmením. Napokon vo finále torta vyzerá odlišne, ale podstatné je, že som s odvedenou prácou spokojná. Najťažšia vec na „tortovaní“ je pre mňa určite skladanie poschodí. Nemôžem si dovoliť žiadnu chybičku. Musím dbať na každý milimeter, aby boli poschodia rovné, dôkladne vystužené. Musím myslieť aj na prevoz torty. Niekedy vidím, ako ľudia s tortami manipulujú a najradšej by som im ich priviezla osobne. Veľký balvan zo mňa spadne až vtedy, keď mi príde správa, že torta bola chuťovo vynikajúca a oslávencovi urobila obrovskú radosť.
Ktoré ingrediencie máte overené a málokedy sa vám s nimi niečo nevydarí?
V súčasnosti pracujem najmä so šľahačkovými a mascarpone krémami v kombinácii s nespočetným množstvom ovocia rôzneho druhu. Okrem spomenutých krémov sa rada vraciam k tzv. poctivým krémom, šľahaným nad parou. Tie budú asi nesmrteľné(smiech). S ingredienciami však tiež rada experimentujem. Niekedy sa stane, že si sama pospájam rôzne recepty a ich suroviny a z toho mi vznikne úplne nový recept na krém. Vždy testujem najskôr v torte, ktorú pripravujem pre vlastnú rodinu, a keď sa mi osvedčí, zaradím ho do ponuky aj pre ostatných.
Na vašich tortách vidieť okrem modelovania aj inú techniku. Poviete nám o nej viac?
Veľmi rada používam techniku ručného maľovania, aby bola výsledná tortička hravá, veselá, farebná, jednoducho rozprávková. Cieľom je dieťa ohromiť. Celkovo mám rada moderné, ručne maľované techniky, hrubé štruktúry, ale aj klasické hladké povrchy, ktoré dodávajú tortám istú eleganciu. Fascinujú ma najmä vysoké, double barrel torty. Aktuálne ich skúšam.
Foto: Martina Ďurčeková
Pečiete torty vždy podľa predlohy alebo sú ľudia, ktorí vám zadajú len orientačné body a samotné vyhotovenie už ponechajú na vašu fantáziu?
Osobne mám radšej, keď dostanem voľnú ruku a dôveru od príbuzných. Tortu podľa predlohy by som asi spraviť nevedela. Kopírovať prácu niekoho iného – to by som už nebola ja. Do každej torty vkladám kúsok seba. Ľudia väčšinou za mnou chodia s predstavou a spolu doladíme detaily. Pri takejto práci nikdy nesmie chýbať láska a najdôležitejšia ingrediencia – vášeň.
Máte krásne hobby, na ktoré môžete byť právom hrdá. Neuvažujete nad otvorením vlastnej manufaktúry?
Torty robím zatiaľ iba vo svojom voľnom čase, ktorého zas nemám až tak veľa, keďže pracujem v úplne inom odbore a na inom konci Slovenska. Cez voľné dni som doma u rodičov, kde aj pečiem. Je veľmi náročné časovo to skĺbiť. Mojím veľkým snom je založiť si raz svoju vlastnú cukrárenskú dielňu a venovať sa pečeniu a dizajnu tort, popritom si udržiavať prehľad o európskych a svetových trendoch a stále skúšať nové a nové techniky zdobenia. Som vďačná aj Tortám od mamy, že vás moja práca zaujala natoľko, že ste ma oslovili. Tak môžem aj svojou tvorbou prispieť a inšpirovať ďalších. Doma mi rozhodne nesmie chýbať ani jedno číslo vášho časopisu.
Sme veľmi radi, že vás inšpirujeme a tiež vám ďakujeme za lojálnosť. Veľmi si ceníme každého čitateľa.
V časopise Torty od mamy uverejňujeme okrem postupov a receptov aj rozhovory s cukrárkami. Okrem profesionálok spovedáme aj amatérske cukrárky, ktoré pečú pre radosť a radi sa podelia so svojimi nápadmi a výtvormi. Vo vydaní 2/2020 sa šéfredaktora časopisu Veronika Šulik rozprávala s Martinou Ďurčekovou.
Kuchyňa ma – paradoxne – nikdy nelákala. K pečeniu som sa dostala asi pred piatimi rokmi. V tom čase som sledovala na sociálnej sieti prácu jednej svojej známej. Bolo vidieť, že všetky dobroty pripravuje s radosťou a chuťou. Toto jej nadšenie ma nakoplo, aby som aj ja vytvorila niečo kreatívne a chutné pre vlastnú rodinu.
Pamätáte si ešte na svoju úplne prvú tortu?
Samozrejme. Mala dokonca dve poschodia, ktoré po obvode lemovali čokoládové trubičky, a bola previazaná veľkou červenou mašľou. Nebolo to žiadne umelecké dielo, ale ten pocit, že som ju urobila sama, si pamätám dodnes. Mala som obrovskú radosť.
Ako dlho vám trvalo vyšperkovať svoje tortičky do súčasnej podoby?
Od začiatku sa zdokonaľujem. Pečenie je pre mňa akási forma psychohygieny, najväčší relax. Každou urobenou tortou som vychytávala chyby. Rozhodne nemôžem povedať, že sa už neučím. Téma a štýly zdobenia sa neustále menia a aj torty podliehajú módnym trendom. Človek musí byť flexibilný a meniť sa s dobou. Vášeň, tvrdá práca, experimentovanie s novými nápadmi...to všetko ma poháňa vpred.
Foto: Martina Ďurčeková
Ste výlučne samouk, alebo máte za sebou nejaké cukrárske kurzy?
Určite ma vpred posunuli aj kurzy so svetovými i slovenskými lektormi. Zo zahraničných môžem spomenúť Claudiu Prati či Irynu Mahdu. Slovenskí lektori majú tiež môj veľký obdiv a som im vďačná, že som ich mohla spoznať osobne a nadobudnúť pri výrobe tort cenné skúsenosti.
Ako ste sa dostali na kurzy k zahraničným lektorom?
Dnes je na internete a sociálnych sieťach množstvo ponúk kurzov s rôznymi špičkovými lektormi a učiteľmi. Je super, že nie sú určené len profesionálom a pokročilým. Stačí si vybrať a trochu zainvestovať. Podstatné je, aby bol kurz praktický, aby ste z neho mohli v budúcnosti čerpať pri vlastnej tvorbe. S Claudiou Prati som napríklad absolvovala kurz špachtľovania, pretože tento typ práce ma dlhšie zaujímal. Za všetkým je veľká drina, pracovitosť, cieľavedomosť. Hlavne treba skúšať, trénovať a nikdy sa nevzdávať.
Foto: Martina Ďurčeková
Kde nachádzate inšpirácie?
Veľa čítam, listujem časopisy, hltám doslova každý recept z kuchárskych či cukrárskych magazínov. Vždy ma niečo zaujme natoľko, aby som sa nechala inšpirovať. Sledujem aj prácu iných cukrárov a dekoratérov. Nad inšpiráciami z YouTube alebo Pinterestu dokážem presedieť celé hodiny.
Vyrábate zaujímavé svadobné i detské torty. Ktoré sú vaším favoritom?
Zo všetkých tort je mojou najväčšou vášňou práve tvorenie pre najmenších. Tu môžem aspoň na chvíľu vypnúť a vrátiť sa do detstva. Milujem modelovanie rozprávkových postavičiek a tematické scenérie.
Foto: Martina Ďurčeková
Okrem detských tort zbožňujem aj tie svadobné. Tvorbu svadobnej torty považujem za skutočné povolanie, pretože pretvára sny na realitu. Obdivujem kvety, najmä ruže a pivónie. Tie sú moje najobľúbenejšie a nesmú chýbať na žiadnej mojej svadobnej torte. Kvety považujem za korunu tort.
Najťažšia skúška pri tvorení? Máte aj vy „svoje“ chvíľky?
Teším sa na každú jednu výzvu. Rada skúšam nové veci. Keď idem robiť tortu a niečo mi napadne, zoberiem pero a papier a návrh si najskôr nakreslím. Stokrát ten náčrt ešte v hlave pozmením. Napokon vo finále torta vyzerá odlišne, ale podstatné je, že som s odvedenou prácou spokojná. Najťažšia vec na „tortovaní“ je pre mňa určite skladanie poschodí. Nemôžem si dovoliť žiadnu chybičku. Musím dbať na každý milimeter, aby boli poschodia rovné, dôkladne vystužené. Musím myslieť aj na prevoz torty. Niekedy vidím, ako ľudia s tortami manipulujú a najradšej by som im ich priviezla osobne. Veľký balvan zo mňa spadne až vtedy, keď mi príde správa, že torta bola chuťovo vynikajúca a oslávencovi urobila obrovskú radosť.
Ktoré ingrediencie máte overené a málokedy sa vám s nimi niečo nevydarí?
V súčasnosti pracujem najmä so šľahačkovými a mascarpone krémami v kombinácii s nespočetným množstvom ovocia rôzneho druhu. Okrem spomenutých krémov sa rada vraciam k tzv. poctivým krémom, šľahaným nad parou. Tie budú asi nesmrteľné(smiech). S ingredienciami však tiež rada experimentujem. Niekedy sa stane, že si sama pospájam rôzne recepty a ich suroviny a z toho mi vznikne úplne nový recept na krém. Vždy testujem najskôr v torte, ktorú pripravujem pre vlastnú rodinu, a keď sa mi osvedčí, zaradím ho do ponuky aj pre ostatných.
Na vašich tortách vidieť okrem modelovania aj inú techniku. Poviete nám o nej viac?
Veľmi rada používam techniku ručného maľovania, aby bola výsledná tortička hravá, veselá, farebná, jednoducho rozprávková. Cieľom je dieťa ohromiť. Celkovo mám rada moderné, ručne maľované techniky, hrubé štruktúry, ale aj klasické hladké povrchy, ktoré dodávajú tortám istú eleganciu. Fascinujú ma najmä vysoké, double barrel torty. Aktuálne ich skúšam.
Foto: Martina Ďurčeková
Pečiete torty vždy podľa predlohy alebo sú ľudia, ktorí vám zadajú len orientačné body a samotné vyhotovenie už ponechajú na vašu fantáziu?
Osobne mám radšej, keď dostanem voľnú ruku a dôveru od príbuzných. Tortu podľa predlohy by som asi spraviť nevedela. Kopírovať prácu niekoho iného – to by som už nebola ja. Do každej torty vkladám kúsok seba. Ľudia väčšinou za mnou chodia s predstavou a spolu doladíme detaily. Pri takejto práci nikdy nesmie chýbať láska a najdôležitejšia ingrediencia – vášeň.
Máte krásne hobby, na ktoré môžete byť právom hrdá. Neuvažujete nad otvorením vlastnej manufaktúry?
Torty robím zatiaľ iba vo svojom voľnom čase, ktorého zas nemám až tak veľa, keďže pracujem v úplne inom odbore a na inom konci Slovenska. Cez voľné dni som doma u rodičov, kde aj pečiem. Je veľmi náročné časovo to skĺbiť. Mojím veľkým snom je založiť si raz svoju vlastnú cukrárenskú dielňu a venovať sa pečeniu a dizajnu tort, popritom si udržiavať prehľad o európskych a svetových trendoch a stále skúšať nové a nové techniky zdobenia. Som vďačná aj Tortám od mamy, že vás moja práca zaujala natoľko, že ste ma oslovili. Tak môžem aj svojou tvorbou prispieť a inšpirovať ďalších. Doma mi rozhodne nesmie chýbať ani jedno číslo vášho časopisu.
Sme veľmi radi, že vás inšpirujeme a tiež vám ďakujeme za lojálnosť. Veľmi si ceníme každého čitateľa.
Pozrite si torty Martiny Ďurčekovej na Tortyodmamy.sk alebo na Facebooku.
Predplatiť časopis Torty od mamy
Kúpiť tlačený časopis Torty od mamy
Kúpiť elektronický časopis Torty do mamy