"Hlásim sa na pomoc blížnemu svojmu..."

Takto sa začína list, ktorý bol priložený ku koláčikom v obrovskej škatuli, ktoré nie sú len tak hocijaké. Nie tým aké sú (špeciálne, bezlepkové), ale tým, že boli pečené, balené a zasielané s láskou, aby urobili niekomu radosť.
Radosť niekomu, kto ani netušil a ani nedúfam, že budú Vianoce, ako boli, keď boli malí a mohli zjesť všetko, úplne všetko, čo sa na Štedrý deň dostalo na stôl. A prišli aj ďalšie balíky s koláčimi pre tých, čo nemôžu ich mať toľko, koľko by si priali.

Takéto koláčiky poslalo veľa (ani neviem koľko) žienok, ktoré sa rozhodli urobiť radosť na Vianoce niekomu, koho ani nepoznajú. Ja im za rodinky, ktorým som koláčiky zaniesla zo srdca ďakujem. Boli dojatí a zaskočení, lebo som nikomu nič nepovedala . Neviem, či boli odkazy aj iných, lebo som ich odovzdala rodinkám, ako napísali, len táto jedna škatuľa bola ešte navyše, tak som si dovolila ju otvoriť a rozdeliť tým, čo môžu len bezlepkové.

Nie som kto vie aký poeta, tak by som chcela len dopísať list, ktorý som začala (dúfam, že sa Slávka nebude hnevať):

"Hlásim sa na pomoc blížnemu svojmu.
Pretože mi stále ešte záleží na tom, ako ľudia žijú.
Pretože verím v dobro v človeku, v lásku a nezištnú pomoc.
Pretože na Vianociach je najkrajšie to, že chceme aby boli šťastné a veselé.
Pretože chceme radosť nie len prijímať, ale i rozdávať.
Plnými priehrštiami, z duše, z lásky."

Všetkým šťastné, veselé a láskou požehnané Vianoce.