O punčáku a o tom,ako si zachovať chladnú hlavu v tejto horúčave...

    Niekedy máme lepšie dni a niekedy je to pod psa..V mojom prípade by to musel byť  poriadny bernardín,aby som sa pod neho vošla... Pri tej našej práci...pri tom koňovi,čo nám zaberá kopec času, prichádzame do styku s roznymi ľuďmi a stávajú sa situácie, na ktoré potom radi spomíname 

   Volala mi pani,že jej manžel oslavuje okrúhle narodeniny a že chce tortu a nejaké koláče..Hlavne teda, aby bol punčák,ktorý ten jej miluje. Neverili by ste,ale ja tie punčáky pečiem možno len tri - štyri  roky. Okolnosti ma jednoducho donútili a nikdy nezabudnem,ako som si nevedela rady a vytiahla som Majenku raz pred polnocou z postele,aby mi to prišla ukázať..Nie som si istá,či nedobehla v nočnej košeli zapásanej v teplákoch...aby mi ukázala  postup. 

  Všetko napečené,nachystané,baba volala, že už ide aj s manželom. Ved v pohode..niekto musí byť nosič a niekto aj platič.

  Do chodby sa vovalil chlapík,ktorý okamžite vyceril umelý,ešte socialistický chrup a nahlas sa spýtal,či je ten punčák mokručký,ako jeho stará vo svadobnú noc.. Ešte šťastie,že mám za sebou zopár školení o správaní sa k zákazníkom,do ktorých zainvestoval moj bývalý zamestnávateľ. Bez nejakých emócii som mu odpovedala,že koláč je v poriadku, ale  periférne som zahliadla,ako jeho manželka naberá farbu dobre prezretej cvikly.

  Jedna pravda je,že keby som toho chlapa stretla pred tridsiatimi rokmi na ulici a nepozrel by sa na mna,zrejme by som skočila pod vlak... Kým neotvoril ústa,vyzeral ako velký sympaťák.

Nadýchla som sa,že nejako zachránim situáciu, ked jeho pani skríkla,že keby sa na ich svadbe neožral jak prasa,určite by si spomenul,že zaspal vonku na lavičke...a nie v maželskej posteli. Po krátkej výmene názorov a zážitkov zo svadby spred 30 tich rokov, schmatol chlap škatule s koláčmi a odišiel. Baba začala znova naberať normálnu farbu, zobrala tortu a keby nebol ten jej preč,zrejme by tá moja snaha a robota skončila na jeho hlave.

  Samozrejme,že hned, ako som zavrela za nimi dvere, zvedavá babi chcela detaily. Hovorím jej: "Mami,to je v pohode,len na chodbe prebehol audit mojich punčákov.." 

  Niekde som čítala a vééééľmi sa mi páčilo,či viete, ako vzruší manžel manželku po 30 rokoch manželstva? Do práčky k bielej bielizni prihodí čierne ponožky,čím vznikne 50 odtieňov sivej.

     Ozaj,ked sme pri babi,už týždeň je v Dome dočasnej opatrovatelskej služby...Aby sme si jedna od druhej troška oddýchli...A mohla som chodit na rehabky. Ale kým som ju tam odviezla,bol to vačší horor, ako ked som sa snažila upiecť macronky. Takže teraz som na chvílku voľnáááá.    Kľudne ma možete pozvať k sebe na návštevu,na kávičku...Sponzor na zaplatenie pobytu pri mori sa asi tak rýchlo nenájde,ale nevadí mi ani opekačka niekde na chalupe.. Ja som skromná. Kávu a špekačky si nosím so sebou.  

Žartujem.

Kúpila som farby,idem maľovať. Steny,nie tortu!

A v sobotu ma čaká trojposchodová ,svadobná...

Tak pekný zvyšok leta.