...bola som pozbierať a zaniesť do KC posledné koláčiky u nás, v Martine...chcela by som povedať že je po všetkom...nie, nie je, tie balíčky si väčšina obdarovaných skutočne rozbalí až zajtra...nie, nie je po všetkom, lebo ten pocit v nás, v každom, čo sme prispeli svojim JA k tomuto celému, ten pocit v nás ostane...budeme schopní si na to, čo cítime, spomenúť aj za mesiac aj za dva...budeme cítiť tie zvláštne zimomriavky z toho, čo sme všetci spravili - kus zo seba sme darovali niekomu inému, niekomu cudziemu a predsa v tej chvíli balenia koláčikov tak blízkemu...je po všetkom - môžem pov
...aby som sa dostala k podstatnému...
