Ta sorry...:o

Ta sorry....ta znova som tu...
Najhorúcejší mesiac máme za sebou a musím sa priznat,že som mala celý mesiac nové kámošky v kuchyni...Piekli sme spolu,varili sme,upratovali...no to posledné,len ked zvýšil čas...sem tam..
Moje nové kámošky - osy...! Kedže mám fobiu z uzavretých priestorov,balkon bol otvorený den a noc a ja som sa naozaj musela naučit s nimi aj piect..Nezavadzali sme si,ale len do chvíle,ked sa koncom augusta rozhodli pozvat celé svoje príbuzenstvo a chceli bývat na mojom balkoniku. Ta jak by tá Aramana tam mohla vysedávat???...v skafandri?? Vtedy som zistila,že najlepšia "pucka" na ne je vrchnák z vedra od Smartflexu....A odrazu to u mna vyzeralo,ako keby som denne hrala ping-pong...
Vystriekali sme to všetkým,čo bolo po ruke,dokonca dcera v hystérii použila dve flaše laku na vlasy,takže ak stretnete osu,ktorá nevie dat kridla dokopy,tá bola u nás...
Rozhodla som sa,že utečiem pred nimi na dovolenku do Čiech,na chalupku ku kámoške...Nádhera..Už len predstava toho,že zasa budem lenivá jak vša ked sa vrátim mi robila velmi dobre
Rýchlik na Prahu prišiel a tahal za sebou neviem prečo len 5 voznov. Takže som musela prejst celým vlakom,aby som si nasla miesto na sedenie. V predposlednom vozni mi udrel do nosa puch,ako keby ste otvorili mesiaren,nie dvere vozna!!! Hovorím síce puch,ale bola to najkrajšia vona akú si len dokážete predstavit..Sla som za tým smradom a uplne na konci sedela veselá chasa takých obstarožných skautov,na stolíkoch mali rozloženu klobásku,slaninku,dokonca čapovali pivo z takého malého,smiešného súdka...Z hlboka som sa nadýchla a bez rozmyslu som zahlásila: " Tu budem sediet!...Však máte volné miesto!!...?" Najprv sa vydesene pozreli na mna,ale potom za huronskeho rehotu mi dovolili prisadnut si...a neobanovali...vliekla som so sebou krabicu depkáčov
V Pardubiciach som po mesiaci videla prvý raz dážd! Ešte štastie,že velký obchodák majú rovno pri stanici,lebo som sa do hor vybrala v šlapkách...Musela som kúpit tenisky...teda skor AdrianaS nie mne,lebo moje číslo nemali,tak som odtrpela v menších a Adi ich s láskou posuniem tak,ako všetky topánky,čo mi kedy boli malé...
Dovolenka ako vždy u mojej Jáji úžasná. Naučila som jej 85 ročnú maminku vypichovat ozdoby na koláče,pretože okrem depkáčov som tam trepala aj pomocky a hmotu,aby som si pripravila veci na svadobné depiny,koli ktorým som sa vracala o den skor domov.
Zažila som tam úžasnú masáž od jednej čarodejnice a po večeroch, za zvukov šamanských bubnov som sa snažila vstúpit do seba,len niekedy mi hladina alkoholu nedovolila vidiet veci tak,ako bolo treba...
Ta sorry....
Po dovolenke som nabehla teda na tie depiny. Sla som roztápat čokoládu,čo mi ostala v hrnčíčku a videla som tam niečo malinké..Hovorim si kus keksíka mi tam ostalo, tak jak dobrá gazdiná - šup do huby Bolo to uschnuté a bez chuti ked som to rozhryzla,tak reku kuknem čo to za chrumku a to vysušená,utopená osa v čokoláde!!!
Moje nové kámošky mi nechali odkaz,že sa ma nevzdajú a ešte sa vrátia !
Dievčence,bolo mi smutno za vami,teším sa jak malé decko na Píščany.
Neviem jak to s tými mafinami dopadne. Chcela som volat Oetkerovi do fabriky,aby zvýšili tento mesiac produkciu mafin v prášku,ale Aramana ma zrušila jak lístok na dopravu,že to nie dobré rozmery. Moj ty Bože!!!..To ide vyzerat u mna,ked sa to bude musiet piect!!! Bystrickej úderke som už oznámila čo ich čaká a neminie,tak možno tým vrchnákom od vedra Smartflexu dostanem po hlave pre zmenu ja....
Krásny víkend.