Ako mi skoro priškvrčal mozok k lebke....:O

Sedela som v autobuse v tej horúčave cestou do práce a rozmýšľala som,či slnko opaľuje aj cez sklo..No mohlo by...Lebo na rozdiel od iných ľudí,mám len oškvčané chlpy na nohách jak otváram rúru hore dole...Neviem,prečo sa hovorí,že biela ako cmar...No ja som toto leto belšia jak ten cmar..cmaroidná som.

A tak som sedela na tom sedadle a škvrčala jak fašírka na oleji. Rozmýšľala som,či som si pribalila k povinnej výbave do roboty aj náhradné gaťuše...Kvapky potu mi stekali tak rýchlo po tvári,že som sa nenamáhala čelo už ani utierať. Ked ma  ale začali  štípať oči od slaného potu a nevidela som ani prd, vytiahla som z kabely obal so všetkými svojimi účtami, čo nosím  stále so sebou v nádeji,že sa mi raz podarí zaplatiť ich všetky naraz. Teraz ohromne poslúžili ako vejár...Asi po minúte,ked mi nezaplatený šek na elektriku lietal popri nose ,len tak periférne som si všimla bilboard,kde bolo napísané, že krtkovanie aj vo vašej kuchyni...Ci pána !!!!! V tom mi doplo,že na kredenci som zabudla vymodelovaného krta na tortu,ktorého som mala brať do práce...!!!..Čo včul??..Krt s lopatičkou sa topil  na kredenci a ja v buse...!!!! Skoro ma porazilo.Ešte že som taká šikovná,že nového ušúľam rýchlo aj v robote..

  Cestou z práce som sa musela zastaviť vo fotolabe a konečne vyzdvihnúť fotky zo svadby..To som už cítila,že mám všetko,všetúčko prilepené na mojom krásnom telíčku a pripadala som si ako po troch hodinách aerobiku.A to som ešte pobehla aj za autobusom...Samozrejme nákup a rovno domov.

No čo Vám poviem. Domov som došla zliata ako po Velkonočnej oblievačke. Najhoršie na tom bolo to,že som sa nemohla ani vyzliecť,lebo to mokré oblečenie nešlo zo mna dole..Tak šup oblečená pod studenú sprchu! Ty kokso!!!! To ako ked ponoríte rozpálené železo do vody....ešte som aj zasyčala...Neviem ako sa mi podarilo povyzliekať sa,ale ked som si šla uvariť kávu,na linke som našla roztopeného krtka,lopatku mal vrazenú do brady a vyzeral ako ropucha napchatá steroidmi...už aj farbu púšťal chudák..

Ledva som si sadla v obývačke,teda ak sa dá tej mojej dielni tak povedať,zvonil mi mobil a pánko si chcel objednať tortu. Dvojkilovú gitaru !!! Hovorím mu,že v pohode,ale že si k tej vymodelovanej gitare musí dokúpiť tortu,aby ju mal na čo dať..Chvilku ostalo v telefone nechápavé ticho,tak som mu vysvetlila,že to je tak malá váha na gitaru,že len vymodelovať... Tak sa pánko zamyslel a povedal,že teda dobre,že môže mať aj dva a pol kila..A ja mu na to,že dobre teda a že kedy si dojde to ukulele zobrať..A on že aké ukulele,že on chce gitaru!..Tak znova do bezvedomia....svojho...som mu vysvetlovala,že 2,5 kilová gitara bude vyzerať ako menšie ukulele...No...nakoniec sme sa dohodli,aj ked to bolo dosť náročné v tom teple a pánko mal jediné šťastie,že som bola uškvrčaná a nechcelo sa mi vyjednávať.

Po hodinke driemania som musela už do kuchyne..Potrebovala som urobiť parížsky krém...no skôr sa mi to podobalo na maslovú hnedú polievku a do Paríža to malo tiež dosť daleko  ...  Snorila som chvíľami v chladničke a robila miesto ,lebo samozrejme,že som neverila vlastným očiam,že taká" rídka maslofka".Tak som odbehla pohladať okuliare....Dorazilo ma,že som ich znova nevedela nájsť!. Po štvrť  hodinke som to vzdala, šla som vyliať ten akože krém,že ho akože dám do chladničky a ajhľa!!..Brýle utopené tam!!!! No neviem,kedy sa zošuchli z poličky do hrnca! Je pravda,že polička je dosť na krivo a furt mi niečo z nej padá,ale okuliare???!!!

Moje obškvrčané mozgové závity už nedokázali v ten deň racionálne myslieť,tak som ukončila toto trápenie,vyhrabala som z mrazáku zvyšok zmrzliny,poliala riadne vajčákom,na vrch som hodila za hrsť čučoriedok od môjho celoročne hnedého dodávateľa prezývaného róm  ,natiahla som budíka na tretiu ráno,hádam bude troška chladnejšie,aby som dokončila ukulele,ktoré sa bude tváriť ako gitara. Netrvalo dlho a po tom vajčáku v tom teple som mala za chvílku očká jak Mimoň....určite som sa aj tak priblblo usmievala..

Dievčence moje,ako sa Vám darí v týchto úžasne letných dňoch??? Pečiete???Trapná otázka...