Druhá adventná nedeľa

    Včera ,zavčas ráno,ešte bola tma som sedela v skoro prázdnom autobuse a šla som do práce.Monotónny zvuk autobusu,pomalá jazda,moja hlava opretá o sklo......Pozorovala som krásne vyzdobené výklady,svietiace reklamy,ulice..Vianoce dýchali na mňa z každej strany.Naozaj sa blížia. Napadlo ma,že ráno som nestihla ani synovi dať balíček na Mikuláša. Zamrzelo ma to,bolo mi to naozaj ľúto . Kôli povinnostiam zabúdame a nestíhame.  Viem,je už skoro dospelý,ale predsa pre mňa dieťa. Spomenula som si na časy,kedy mama mňa a brata skoro ráno,ešte za tmy natlačila do fusaka,naložila na sánky a ťahala cez celú dedinu do škôlky,kde aj učila. Ešte dnes počujem ako jej vrzgal sneh pod nohami. Všade hrobové ticho a my dvaja sme sledovali bielučký sneh,na ktorom sa odrážalo svetlo pouličnej lampy.Večer pred tým nám otec rozprával príbehy o Mikulášovi a my sme mali odrazu pocit,že sme na striebrom posypanej mliečnej dráhe,že sa niekde odrazu otvorí nebo a my uvidíme Mikuláša s anjelom,ako nám nesú darčeky.Prepadla ma neskutočná nostalgia. Konečne som tak nejako v sebe pripustila,že tie Vianoce sú naozaj  o chvílku a mala by som pribrzdiť a začať sa tešiť na to,čo príde. A odrazu mi v tej hlave začalo šrotovať a uvedomila som si,že je jedno čo uvarím,napečiem,najdôležitejšie bude dostať chorú mamu k bratovi,aby sme tam boli všetci spolu....Konečne po rokoch. 

Druhá adventná nedeľa je o Pokání. Nerobte si ťažkú hlavu zo svojich zlyhaní.Musíme ísť ďalej...Ale či sme veriaci,alebo neveriaci, môžme poprosiť Boha za odpustenie a hlavne skúsme poďakovať za silu,ktorú nám dáva každý deň,aby sme všetko zvládli a našli tú správnu cestu v našom rozhodovaní sa...

Pekný pracovný pondelok a nech sa Vám darí babenky celý týždeň.