...ach jááááj..a je to za nami...alebo ako som bola svadobná mati od A po Zet

Hovorte mi dôverne - plánovačka...,..

Kedže som plánovačka od špiku kosti,všetko som mala už pár mesiacov pred dcérinou svadbou na papieri. Zoznam hostí,samozrejme počet koláčov,ako bude vyzerať svadobná torta ,akej farby bude výzdoba,ako budú vyzerať svadobné oznámenia,dokonca som si jak trúba písala aj termíny,do kedy to treba všetko mať spravené..Pozostatky z minulého zamestnania ...Viem,trafená som. Raz ,ale presne.

Niekedy vo februári som mala také predstavy,že schudnem aspoň desať kíl,budem chodiť do solárka,aby som bola krásna svadobná mať,konečne pôjdem aj k zubárovi,aby som mohla zhltať celé meničko bez toho,aby ma zub nebolel..A nevezmem objednávky v tom týždni pred svadbou.. Ha,ha,ha.....ha...vyšiel mi len ten zubár. Stále som si hovorila,však mám ešte štyri mesiace čas...potom boli dva...a potom zrazu týždeň. A to mi ešte Aramana škodoradostne vypisovala po ránu smsky typu: " Nechcem ťa stresovať,ale za desať dní vydávaš dcéru,tak pohni zadkom !...alebo " Ani ti nejdem písať že za chvílu vydávaš dcéru,tak sa neflákaj.."

Týždeň pred svadbou..

Aj ked som mala celý zoznam v hlave a pre istotu mi trčal kus papiera aj z vrecka,v pondelok som musela do mesta povybavovať veci a kúpiť vajca na pečenie..Samozrejme,že absolútne nevšímavá,ponorená do vlastných myšlienok som sa s nákupom trepala von z obchodu a ešte som si hovorila:" Nie že si vyhodíš tú ťažkú tašku na plece..."...a báááuch!..už tam bola..Už ste videli plávať cenťáky vo vaječnom bielku?..celkom dobre to lepí..Proste som začala byť mimo...a neviem prečo? Ved všetko naplánované..Večer som ešte dorobila posledné oznamka a zistila som,že tej mojej rodine som neposlala ani jedno..Ešte že sa daju poslať prvou triedou Vďaka kámoške Beate sme v utorok začali odpekať suché koláče a nejaké korpusy..V stredu som bola od rána do večera v práci a v noci som domodelovávala myši na svadobnú tortu. Robote som sa nevyhla ani vo štvrtok a tak ma nočná neminula. Viete aká dobrá je slaninka po dvanástej v noci?..V piatok som čakala nejaké emócie,bo som šla pre svadobné koláče na východ za mojou Julkou,ale nedošli či čo...Sa niekde zabudli..Ale tá cesta po koláčiky,tá mi urobila neskonale dobre..S kámošom a kolegom,výborným šoférom sme si spravili výlet v malom chladiarenskom autíčku...To som potrebovala. Byť chvíľu niekde daleko.Julka bola úúúžasná.Napečené,nabalené,úžasné koláče,vyfasovala som ešte dve domáce paštéky a trajdali sme domov..Fakt dobre to bolo..Len neviem,prečo tomu nikto neveril,že sa budem trepať taku dialku..No lebo!!!..

Koláče sme vyložili,preložili,opatrili a cestou som stihla kúpiť skorozaťkovi svadobný dar za Ružomberkom..Záhradného trpaslíka - horára.Meral pol metra a ešte aj psa mal...No nekúp to,ked zaťko robí na Lesnej správe.. V noci som v klude a v absolútnej pohode dokončila svadobné torty,dve fušky a s myšlienkou a skoro prosbou,aby som zvládla sobotu a nepadla mi hlava do polievky od únavy skôr,ako starejší povie Dobrú chuť som zaspala.

Svadobný deň...

Myslím,že som predbehla budík a o šiestej ráno som mala nachystané krabice s výzdobou,posledné koláče a čakala som na osobného šoféra,ktorého mi pridelila dcérenka...Moje nervy!!!!!!..mať tak o polovicu menej rokov a o polovicu menej kíl !!!!.Hľadala som slintajúceho smajlika,ale nie je tu....Takže Feri bol úžasný,stíhali sme úplnej pohode všetko,naozaj je dobre mať odrobených posledných dvadsať rokov v logistike... Skoro som odpadla,ked som zbadala kamarátku ktorej som zavesila na nos výzdobu s vedrom v ruke...Chúdatko,od rána mala takú migrénu,že šlo z nej všetko vrchom spodkom..teda hlavne vrchom..Ale dorazila s dcérou a všetko klaplo. Babenky pomohli aj so sladkým bufetom.. Ked sme dorazili do hotela druhý krát so svadobnou tortou na Beatiných kolenách s plným kufrom živých kvetov na výzdobu a druhou várkou koláčov ,želala som si už len kofeín a to rovno do žily...Tak som pozvala Beu a Feriho na dobrú kávičku,kým mi doplo,že som mala byť už pred pol hodinkou u kaderníčky...Však aj bolo pravé poludnie.Honem učesať hlavu,honem domov obliecť sa,mala som na to presne 40 minút,bo dieťa v strese volalo,kde som..Do nachystaných nohavíc som sa nevtrepala!..Co som pribrala???!!..Druhé gate som nejak nevedela nájsť a tak do tretice náhradná varianta vyšla.Von horúco jak v pekle,takže upustila som od krásnej róby,čo mi na poslednú chvilku šila Matulkova maminka a znova náhradná varianta..šak ja sa nevydávam.Bolo niečo pred druhou poobede,vonku ma čakal taxík,ked som budila synáčika,že načim sa už obliecť a ísť pre starkú,ktorú som presviedčala pol roka,že nie je hanba ísť na svadbu o barliach. Ved aj svedok mal dve barle. Vysypal sa na motorke pred mesiacom,bol po operácii kolena a ešte som nevidela úžasnejšie tanečné kreácie na jednej nohe a dvoch barliach jak predvádzal on..Akurát sme uzatvárali troška stávky,či sa strepe,ked prechádzal po mostíku na ostrovček uprostred jazierka,kde bol sobáš pod holým nebom..Rýchly mejkap...teda ten bol fakt rýchly...Skoro som odišla s kusom pašteky od Julky na nose mysliac si,že je to na hrubo nanesený púder.Šak bez okuliarov nevidím ani na koniec nosa a chleba s paštikou bolo jediné jedlo od rána....

Ked som vyletela z bytu,mala som jediné šťastie,že taxikár bol kamarát a trpezlivo čakal,dokonca musel trúbiť na mňa,aby som ho našla.Samozrejme,že som už bola slepá a hluchá jak delostrelecká kobyla,bo mi dochádzalo,čo sa ide diať.. Svadobná odobierka,rýchly presun na miesto činu.ale ked som videla tých krásnych ľudí okolo seba,vedela som,že je dobre...Že všetko je tak,ako má byť a že tá námaha a úsilie stálo za to...No nádhera to bola...Troška divné mi pripadalo sedieť za stolom pre svadobných rodičov,stále som si tak nepripadala,vždy som to poznala len z tej druhej strany.. A ajhla..

Tancovalo sa do rána a ked začalo svitať,rozhodli sme sa,že je na čase uložiť konečne aj starkú aj barle na izbu...aspon na chvilku..Všetko vyšlo. A ja mám vydatú dcéru..

Týždeň po...

Ten čas neuveriteľne rýchlo beží...V telke vyspevuje Jožka Černý,dožaduje sa nejakej Krystínky... to som si čo zapla za program????!!!? Dovarila som obed,idem nachovať starkú,konečne vybaliť z krabíc výzdobu, pretriediť to,vrátiť niečo Matulkovi,niečo AdrianeS,zavolať Meggienke a podakovať za koláčiky...Aj Majenke musím za punčáky...Matulkovi za ozdobené autá,Andrejke za to,že aj s vedrom v ruke všetko zvládla podla mojich predstáv,Julke za koláče,Evikan za čipku, Aramane za smsky...Bate za pomoc pri rúre...hnala ma,aby sme všetko postíhali. Je úžasné mať okolo seba ľudí,na ktorých sa môžem vždy spoľahnúť..Veľké Ďakujem.