Ešte že prišla jeseň,alebo o tom,čo je to vlastne "SŤR"

         A máme po lete.Už som si celkom istá,lebo nám zmrzli begónky.  Ale ešte stále chodím po vonku s holými nohami a na "boso"....Babi tomu hovorí,že s holým zadkom. Stále bývam na dedine a je mi dobre. Rok a pol som z mesta preč a poznačilo ma to. Len sa začínam báť,či nie na celý život! Zlenivela som?!!!..Zostarla som?!!! ..

   Keďže cez víkendy pečiem a behám okolo rúry a babky, pondelky sú vždy o tom,že musím do mesta. Nie behať po obchodoch,to sa mi už velmi nechce,ale poplatiť účty...To sa mi musí chcieť. A tak jeden taký pondelok koncom leta som sa vybrala napakovaná účtami do mesta autom. Všetko by bolo v poriadku až na to,že to bol jeden z tých posledných  horúcich dní,kedy sa teplota  štverala nad 30 stupňov. Auto som odparkovala pred barákom na sídlisku, do centra sa ešte bojím,aby som nedopadla tak,ako mi pripomína stále babi :...." žeby ši nemala papuľu priľepenu na peršim slupe"  Ohromná podpora. Zabudla som ale na to,že pekný kus cesty na Námestie je do kopca a kým som obehala čo bolo treba,bola som upotená a vyšťavená. Akurát jednu platbu som nemohla  urobit,lebo dotyčnú  banku zrušili a preložili. Čo teraz?!!..Za normálnych okolností by som pobehla a ako srnka by som vykročila pešo okolo Pamatníka  k banke...Ale toto neboli normálne okolnosti. Tričko prilepené na mojom vyšportovanom mischelinskom bruchu,okuliare sa mi šmýkali po nose,oči ma štípali od potu a nohy neskutočne boleli...A ked som sa konečne pohla smerom kam som potrebovala, zistila som neuveriteľnú vec! Ja už neviem chodiť !!!! Nevládzem chodiť !!!! Ja trpím vzácnou chorobou !!!!  Je to SŤR !!! Syndróm ťažkej riti !!

   Konečne som dorazila do banky. Klimatizácia  okamžite urobila svoje. Ako ked vytiahneš vajce z chladničky a hned sa orosí. Aj ja som ostala stáť orosená. Pani pri pokladni sa ma hned ujala so slovami: "Pani je Vám zle?".."Áno! " hlesla som a dopadla na stoličku o ktorú som sa hned prilepila. Pani utekala pre pohár vody,ktorú som exla a začala sa potit hádam ešte viac.Chcela som zamaskovat pot ,ktorý už kvapčal zo mna na účet a tak som vytiahla dioptrické okuliare...Čo som si myslela? Že sú zo špongie??? Rýchlo som podpísala papiereutrela kvapky z účtu a odišla najrýchlejšie ako sa dalo...Ked som vyšla von a prešla cez cestu,rozhodla som sa ešte zaplatit internet. Nech je už všetko za mnou! V druhej banke sa dialo všetko to isté ,akurát ked som pri podpise zistila,že som v tej predchádzajúcej banke zabudla dioptrické okuliare,tieklo mi už nielen z obočia a mihalníc,ale vybehol mi z nosa aj soplík zúfalstva...!!!!!  Do prčíc!!!! Musela som sa vrátit! S tým mojim syndrómom!! Tak som prebehla cez cestu,vbehla do banky, ospravedlnujúco schytila okuliare zo stola a vonku som sa nadýchla,že konečne idem domov!  Neuveríte čo som zistila...!!!!!? Že v  banke z ktorej som akurát odišla, ostali okuliare slnečné na pokladni,...!!!...Pomoooooooc!

     Vyčerpaná, unavená, zaliata ako uhorka v sladkokyslom náleve s jednými okuliarmi na nose a druhými v kabele, vytiahla som vizitku,že si zavolám taxik,aby som sa dostala k vlastnému autu. 

- Halo...krásny, dobrý den prajem. Velmi pekne prosím autíčko pred......a pojdeme tam a tam.

- Pani,stalo sa Vám niečo?" ozvalo sa...                                                                             Konečne!!! Konečne jeden empatický,mladý muž,ktorého zaujíma aj rozpoloženie zákazníka...Ďakujem Ti Bože..

- Áno,áno stalo sa,som unavená a potrebujem sa dostat čo najrýchlejšie k svojmu autu. Je mi úplne nanič! Je strašne horúco,som smadná a už by som bola najradšej doma..!!!! Viete,ráno som nestihla ani kávu.Tak poprosím to autíčko čo najskor." 

"Pani,máte v ruke vizitku?...Tak si ju otočte,taxi služba je na druhej strane,tu je odťahová služba !!!

MNE JE TO JEDNO !!! MOZETE MA AJ ODTIAHNUT!!!!! Len pošlite niekoho.!..To som si len pomyslela a otočila vizitku.Mal pravdu.    

    Tak som celkom aj rada,že to horúce leto je za mnou. Po tomto bankookuliarovom výlete som si slúbila,že budem chodit na prechádzky,aby som sa rozhýbala,aby som viac vládala....Ale poznáte to...Sľuby sa sľubujú a ....a tí ostatní vládzu....

Krásne jesenné dni želám.