Varúúúúúj....!

" Ta co ši šaľena?? To ňe teho scela!!..to teho druheho,staršeho..!"

"Ňééé..ona sebe potom vyhľadla bohača a za teho še scela vydac,ale nescel ju..ta sebe zobrala toteho..znaš"

" Joooj,ta co ši glupa!!!..s nim nemala dzecko,bo to starý kuň!!!..ľem še robil že scel...!"

"Hej,hej,peče jak glupa žaš..."   

Táto posledná veta patrila mne a celý rozhovor je vlastne telefonát z babkinej izby, kedy sa snaží cez mobil porozprávať sestre obsah nejakého seriálu   Aj tak si myslím,že kým skončí ich rozhovor, ktorý niekedy trvá aj 20 minút,už ani jedna z nich si nepamatá,o čom sa vlastne rozprávali...

  Konečne svieti od rána slniečko,aj vzduch je iný....Ale ked si spomeniem na piatok spred dvoch týždňov!!!! Ci pána!!!! Nezabudnuteľný zážitok. 

    Bolo hnusné počasie,dokonca mrholilo a hned to zamrzalo.. A na to napadol ešte sneh...Hnus..No a volala pani,že si príde s dcérou pre tortu,ktorú mali viezť ešte niekde na Oravu. Tortička pripravená, pník, ručne maľovaná kôra..hríbiky som narobila dookola,trávičku,kríček so šiškami,vyzdobila nápisom LOVU ZDAR a pridala 80 ku pre starkého.. Došla maminka asi v mojom veku s dospelou dcérou a ja som ich poprosila,či by nevzali do mesta, /kedže teraz bývam mimo/ ešte jednu tortičku. Tak som vzala srdiečko v krabici do ruk a pani krabicu s pníkom..Vyšli sme von na príjazdový chodník k domu,ktorý je do kopčeka, keď som si uvedomila,že toto asi nem dopadne dobre!!!! 

Nestihla som ani ústa otvoriť,ked som videla,že pani matke sa začali čižmičky klzať,aj keď stála na mieste...Horšie bolo,že za pár sekúnd začala naberať rýchlosť a odrazu som videla ako torta vyletela z krabice do vzduchu a pani ležala na chrbte na chodníku. Celá ,aká bola dlhá...ba ešte si aj hlavu udrela chúďa.. Teraz som nevedela,či ratovat ten peň, alebo pani....Aj som jej chcela pomôcť vstať,ale v rukach krabica s ďalšou tortou ! A tu odrazu som začala  naberať rýchlosť dole kopčekom aj ja!!!! Ale to som už hádzala krabicu na zem do snehu. Hned vedla škatule ma vystrelo!!!  Tak smesa na tom chodníku váľali dve. Ale  ked som zistila,že pani sa sama zviecha z chodníka, začala som po kolenách naháňať pník,ktorý sa kotúľal ako pampúch pampúšik po hrane dole na cestu..!!!

Krvi by sa nebol dorezal nikto vo mne!!! Jednak preto,že som bola vonku v tričku a v trištvťákoch a jednak preto,že som si predstavila,kolko roboty a námahy ma stálo,kým som spravila tortu,ktorá skončila ešte aj na lícnej strane v snehu!!!! Na kolenách som ju rýchlo zodvihla a začala  oprašovat s tým,že ideme dnu a uvidím,čo sa dá s tým spravit...A že si baby dajú teplý čaj ...Na to slečna dcéra pozbierala po snehu hríbiky a šišky i začala ich prilepovat k torte,ktorá na moje velké prekvapenie sa nerozpadla,len jej chýbali tri písmenká,ktoré sme následne tiež vylovili zo snehua prilepili..Podotýkam,že ja furt v snehu na kolenách..

Dcéra sa nakoniec rozhodla,že dnu nepôjdu,že sa ponáhlajú a ja,aby som sa nestrepala ešte raz v tých mojich gumených šlapotách,vyzula som sa a bosá v ponožkách v 30 cm snehu šla ku autu a pomáhala som ešte doaranžovať ten pníček...!!! V takom strese som bola.

Nakoniec všetko dopadlo dobre. Pani nemusela na Pohotovosť s hlavou, torta vraj v úplnej pohode a ja som rozmrzla pri dvoch čajoch s rumom...Uf!!!...nemám rada zimu!!!

   Fakt by som najradšej niekde prečkala zimu ako medveď..Najlepšie v spánku.!!! Alebo by som konečne mohla niečo spravit len pre seba,pre svoje zdravie a kondičku.....Ale aj to je už asi v mojom veku riziko. Aj ma volala kamarátka,aby som s ňou šla na Jogu šťastia,alebo tancovať latino lady ..pre seniorov.. .Nakoniec dopadla tak,že v utorok má Jogu šťastia, v stredu svalovicu,vo štvrtok má Latino lady,v piatok svalovicu...a týždeň je v prdeli. Tak to radšej prečkám zimu pri šporáku.

...a z izby bolo zasa  počuť babi:

"...ta ci ešči mušim povedzec, jak ta moja Alena še strepala aj s totu tortu..Še vaľali po žemi aj s pani,jak keby už buľi  pili na tej oslave  co piekla...A furt jej rečujem,že by sebe neobuvala te gumaky vonka,bo še zabije..."