Nedávno som Vás, tu vo veľkej núdzi poprosila o pomoc...nie pre mňa, ale môjho syna.Už som sa nevládala pozerať na jeho ubolenú dušičku..jeho bezmocnosť ,zúfalstvo.Absolvoval nespočetné množstvo pohovorov,žiaľ šťastie sa mu vyhlo..obchádzalo oblúkom.Až tu, nám svitla malinká nádej..teraz sa premenila na ozajstnú skutočnosť.Vďaka jednej z Vás...ADELINKE..mladé žieňa ,žijúce v zahraničí.To ona vliala nádej ,to Adelinka, cez mobil obtelefonovala a vybavila, aby sa môj syn, mohol teraz usmievať ..ešte šťastie že má uši..síce malinké, ale má.Ináč by sa smial dookola...Dnes..t.j. 29.05.