Písal sa 19.december 1980...

Piatok  19.december 1980

  Vonku je asi tak 40 cm snehu a riadne mrzne.Týždeň pred Vianocami.  Mama polieva čokoládou koláč,nátačky na hlave,rýchle pohyby prezrádzajú,že sa ponáhľa. Vedľa kuchyne mám izbu a tam vzácnu návštevu. Moju prvú,lásku. Spoznali sme sa na letnej aktivite v Kopřivnici,kde sme boli so školou, rok sme si písali a teraz som ho pozvala na svoju stužkovú. Najmladší brat behá po dome a vykrikuje,že ide s nami. No a ten o rok mladší sa nevie dočkať kedy vypadneme,aby mohol zavolať kamarátov. 

Do kuchyne vchádza tatko. Biela dederónka,kravata,sako,na hlave klobúk, na zadku červené trenky a bosé nohy..Zasa nevie nájsť nohavice a ponožky !. Klasika..Mama prehodnotí okamžite situáciu a posiela mňa aj kámoša do mesta autobusom. Istota je istota. Doležité je nezmeškať začiatok stužkovej. Ani nevie,akú nám preukázala službu...Konečne bez dozoru. Kým sme došli na zastávku,nesmelo sme sa chytili za ruky.

     Stužková bola úžasná. Sme trieda,kde je polovica chlapcov a polovica dievčat. Výborná partia. Zábava úžasná a program taký,že ked si na neho ešte dnes spomeniem,musím sa smiat. Spomínam si,ako sme spolužiakom hladali dámske topánky neuveritelných veľkostí,pretože tancovali kankán..A ten prednes !!Vlastná tvorba spolužiaka: " Čučoriedke,čučoriedke,prečo ste vy také riedke...." 

Rodičia našťastie dorazili zavčasu,alebo my sme meškali s nástupom? Neviem. A ked si spomeniem na cestu domov,znova sa musím usmievat. Tatko nás všetkých napchal do "štaicne" - 1203,lebo len to jedno auto z troch služobných v tej zime naštartoval...Celou cestou domov sme spievali,aby nezaspal za volantom a do dvora sme ho museli už dotlačit,lebo napadlo dalších 20 cm snehu.

Sobota 5. november 2016

   Prešlo neuveriteľných 35 rokov. Od rána pečiem koláče na Stretnutie.  Organizujem to už siedmy krát. Zasa nestíham.Už mi volal spolužiak, kedy ma príst,aby koláče odviezol. Všetky albumy a kroniky pchám  do igelitky,aby vzal aj to. Rýchla sprcha,vlasy nevideli kaderníčku možno mesiac a tak  capem na ne nejakú farbu..Potrebujem dat mame este jest a nachystat veci na noc. Opatrovat ju príde dcera. Kým sa farba na vlasoch snaží prekryť šediny,hádžem do kabely zoznam spolužiakov,okuliare a nejaké drobné. Snažím sa narvať do nohavíc,ktoré mi ešte v lete boli dobré,ale gombík mi teraz skoro vystrelil oko..Do prčíc!! Ved nie som tučná!..Len chutne šťavnatá ! No,boli časy,kedy som zadok schovávala v nohavičkách...teraz schovávam nohavičky v zadku...Našťastie nie som sama čo mám ten problém. A čo je neuveritelné?...Ešte pred desiatimi rokmi by ma to bolo trápilo..A teraz?..je mi to tak nejak úúúplne  jedno. Na vlasoch nejaký divný odtien,ale konečne mám všetko a možem ísť. 

    Pozerám sa na tých svojich spolužiakov a úsmev mi pohráva na perách...prekrikujú sa ako pred rokmi. Vobec sme sa nezmenili. Akurát máme o niečo hlbšie vrásky okolo očí,troška sme ošediveli,troška oplešateli,ale úsmevy sú tie isté. Boskávame sa,objímame a vykrikujeme jeden cez druhého. Sme úžasná partia ľudí,ktorí si mali vždy čo povedať. Aj po rokoch sa máme  radi,pomáhame si a radi sme spolu.. Vznikli nerozlučné priateľstvá,ale aj rozlučné manželstvá... 

Oficiálnu čast sme zvládli bez problémov. Večera bola úžasná a triedna profesorka do mna celý čas hučala,aký mala zážitok.Objednala som jej taxik,pričom  nevedela kam ide a taxikárovi nahlásil dispečer neúplnú adresu. Takže sa vozili asi 20 minút,kým trafili na stretko.

Po tom,ako sme si povedali,čo sa v našich životoch zmenilo počas uplynulých piatich rokov, začala gradovať zábava. Z bedni sa ozývala tanečná muzika 80. a 90 tych rokov a robilo sa miesto na tancovanie. To je jedno,že tanečky začala spolužiačka slovami: "Jaj...joj...sa musím rozkývať..." Najlepšie na tom boli aj tak reumatici,lebo nikto nezistil pri tých ich krčovitých,tanečných pohyboch,žeby ich niečo bolelo.... Prehupli sme sa znova o 35 rokov v čase do minulosti.

Ako kultúrnu vlošku sme s kamarátkou vymysleli a zároveň odovzdávali ceny - MuriOskara. Prečo Muri Oskar? Nuž skončili sme SPŠ Jozefa Murgaša - Murgašku. Čo Vám budem hovoriť.. Bola tu cena pre toho,kto má najviac vnúčat /detské papučky/,cena pre babu,ktorá bola najdlhšie vydatá / úpírie zuby,aby mohla piť krv tomu svojmu ešte ďalších sto rokov/...cena za to,kto vydržal v manželstve najkratšie - tiež upírie zuby...aby sa konečne mohol niekomu zahryznút do krku... cena pre chlapa,ktorý ma na bruchu najvačšie tehličky...cena pe babu s najvačším zadkom...cena pre zlatokopku..a rada iných cien.

O 22.00 hod. bolo vyhlásené hromadné zapíjanie tabletiek. To je jedno či na tlak,srdce,cukrovku,alebo iné neduhy....

Aspoň jeden zážitok za všetky...Spolužiak vraví spolužiačke: " Vieš,že som ťa stále neprestal mať rád?? " Ale očká mu viac svietili od alkoholu ako od vášne...A spolužiačka mu na to hovorí: "Zlatik,aj ja som bola 35 rokov platonicky zaľúbená do Richarda Geriho " A on na to: "....a s kým v triede sedel ten debil?"  Ešte musím spomenúť,že najviac nás potešila správa,že  jeden zo spolužiakov sa konečne rozviedol. Po tej správe nastal velký aplaus a naozaj úprimne sme sa tešili  spolu s ním... Kto poznal jeho manželku tlieska ešte  dnes...

Bola skoro pol noc. O takom čase viacerým z nás už doma vypadávajú pred televízorom ovládače z rúk,a chrápeme s otvorenými ústami. Ale pokial je nálada, únava ide bokom. 

Musela som odísť skor,čo ma nesmierne mrzelo.Ale mama ma čakala,volala mi,kedy prídem.Je na vozíčku. Nebolo to lahké,lebo som patrila vždy k tým,ktorí odchádzali poslední...a nikdy nie rovno domov.. Vonku strašne pršalo a mne sa chcelo plakať. Neviem prečo. Cítila som takú úľavu,že všetko dobre dopadlo,pohodu,ale aj smútok,že ten čas neúprosne beží. Prepadlo ma neuveriteľné nostalgično.

     A na druhý deň som už len prijímala telefonáty,kto ako došiel domov,ako sa páčilo,ako jeden zo spolužiakov spadol rovno pred domom a potom mi volal ,či si nepamatám,či mi už volal a čo hovoril....... že koláče boli výborné, že kým bola baba na stretku chlap jej opral mohérový sveter v práčke....teraz nie je dobrý ani ich psovi... a do budúceho stretka si mám spomenúť kde, kto s kým sedel,lebo ráno bola velká zvada ,pripité hlavy robili zasadací poriadok  triedy z rokov 1977 - 1981.

Nedeľa 4.december 2016

  Je druhá Adventná nedeľa. Dnes bolo neuveriteľne krásne počasie. Neviem,prečo mi chodia po rozume slová  piesne Honzu Nedvěda : ..." ..ta chvilka,co máš na život Ti uplyne, jak od ohýnku dým..." Buďme k sebe dobrí....A nielen v čase Vianoc. Lebo Advent je aj o láske , priateľstve,porozumení a pomoci.