O všetkom možnom aj nemožnom...:o

Slniečko svieti !!!!  

      Pred chvilkou som sa vrátila z vonku a už viem prečo som si pospevovala tú idiotsku pesničku:..Ďube,pavava ďube,ďube ďateu do kvovy...Čeuvik,pavava čeuvik,čeuviček mu hovovi..Nedub,pavava nedub,nedub dateu do kvovy......Naozaj sa mi zdalo,že niekto pravidelne klope na peň stromu. Alebo žeby sused niečo pribíjal na balkoniku?...Hmmm

  Podstatné je,že sme už  zabudli ako tak na Vianoce. Ale nedá mi nespomenúť si,ako babi šrotovala vianočné oblátky na kilá,najviac v posteli večer a ráno som mohla pol kurína nachovať...Ako mi pomáhala plniť linecké  koláčiky lekvárom a nezabudla vždy podotknúť,že keby ma udala sociálke,že musí pracovať,určite by vyvodili isté dosledky. Vždy som ju samozrejme uzmenila odpoveďou,že konečne by mi ju vzali z opatery a ja by som mala pokoj.. 

    Ako som kačku kúpila mesiac v predstihu,dala do chladničky čo mám na balkóne a o týžden som ju nemohla nájsť!! Nejakým nedopatrením som ju zrejme v návale práce vyložila a našla som ju týžden pred sviatkami pod lavicou. Ešte že bola zima a mrzlo!

    Darmo som ja ujovi,čo si došiel pred sviatkami osobne objednat tortu hovorila,aby sa nevyzúval!...Ked odchádzal,na fusaklách mal vzorky čokolády, nejaké vzorečky lekváru a možno medzi prstami,bo jedna fuska deravá si odniesol aj guličky na zdobenie. Bol prudko zapametatelný,bo na hlave frizúra a láá "šerpenka" /  teda na rajnicu/    

    Ešte stále nachádzam po byte objednávky na torty popísané na bankových zloženkách,obálkach,kadejakých krabičkách,na všetkom,čo som momentálne mala "po ruke"...Pomedzi to mám tam nejaké telefonne čísla a objednávky na poťahovky, floristické pásky a droty...Sem tam nachádzam prepísané zaručene dobré recepty na medovníky,bo ich neviem vobec piecť..No, bolo to veľmi náročné obdobie. Najhoršie ale bolo,že som nemala kde dobiť "baterky". A moj zotrvačník mal už zodraté kolieska.  Lenže! Pomohla náhoda, ako vždy. Jediné miesto,kde som pookrela,oddýchla si,načerpala síl aj troška inšpirácie bolo -  mäsiarstvo. To ako keď vojdeš do zlatníctva! V momente sa mi rozšírili zreničky,o nozdrách ani nehovorím !  Nuž,každá máme svoju úchylku. Jedna topánky,druhá kabelky,tretia šperky,ďalšia milencov...a ja mäso!

   Ale už je po sviatkoch a ďalšie predo dvermi. A podarilo sa mi začiatkom februára absolvovať tvorivé stretnutie s Ingou. Modelovali sme Zuzu. Inga písala,že bude hodinku pred stretkom už v Penzione,tak reku prekvapím ju,dáme si ráno kávičku kým tam nikto nebude. Babi som budila o pol piatej ráno, aby som všetko stihla a mohla odíst z domu o siedmej. Avšak čo sa nestalo??..Ja trúba som si pomýlila Penziony a čakala som úplne niekde inde,ako bolo dohodnuté stretko..Dokonca som zobudila Aramanu,aby mi pozrela v počítači,kde to vlastne je,lebo som asi 10 minút presviedčala čašníka,že stretko je zaručene v budove.   Ked mi Aramana upresnila adresu,už som pila kávu,ktorú som dotyčného čašníka donútila uvariť aj ked mi tvrdil chudák,že otvára až o hodinku..  Ten bol rád keď som vypadla! Nakoniec som baby našla na opačnom konci mesta, a meškala som len desať minút.

Učili sme sa modelovať tie krásne papuľky,ktoré Ingrid robí na postavičkách. No,bolo to náročné, hlavne polovička z nás si tam uvedomila jednú veľmi doležitú vec. Že v najbližšom čase musíme bezpodmienečne k očnému!   Fakt,ked sme malovali tie nádherné očičká Zuze,šli sme po pamati. 

          Je začiatok týždňa a tak som si na chladničku vycapila zoznam,čo všetko mám dnes spraviť. Kúpiť vajcia, múku, ísť k babke na byt kvietky poliať, zbehnúť do lekárne,vybehnúť ku krajčírke s kabátom,ísť do mesta poplatiť účty......Chvilku som sa na tú hrúznicu pozerala,potom ma však osvietilo... A čo som si ja nohy v tombole vyhrala????? Zobrala som fixku a napísala som AJ ZAJTRA JE DEŇ !

A keďže pod tými popísanými povinnosťami už nemám miesto na papieri,dúfam len,že zajtra bude svietiť slnečno, ja budem behať a vybavovať, no a určite si  budem pospevovat od rána:."..Ďube,pavava ďube....ďube dateu do kovy.."..A konečne privolám jar! ...