Do dvorečka,do dvoráááá...alebo Tatranské pastorále oO

Veľmi som sa tešila na piatok.
Jednak preto,že mopu v práci som dala výpoved a jednak na to,že znova po dlhom čase uvidím známe tváre.
Tak sme v piatok ráno nasadli s Majenkou do auta,vyviezli na chatu koláče pre Matulka na oslavu,vyzdvihli sme masku Aramane a Zruby traste sa!!!
Daleko sme však nezašli,lebo ked sme vyšli na výpadovku zistili sme,že máme obrovskú chuť na kávu,minerálku a záchod. ..A tak sme po 5 kilometroch skončili u Adrianas,ktorá nás "opatrila"
Cesta bola fajn...S Majenkou za volantom síce jeden si nie je nikdy istý kde skončí a ako dlho bude trvať cesta,ale tentokrát mala až príliš hladký priebeh Majuško prepáč
Nádhera!!!Uplná nádhera!!
Tie vysoké hory ma vždy nejakým spôsobom dokázali ukludniť a priviesť na iné myšlienky...Toto mi chýbalo! Vysoké končiare Tatier,kde máte divný pocit,že sa načiahnete a dotknete sa rukou vrcholu,slnečné počasie a vo dverách uvítací výbor na čele s Aramanou. A v piatok ešte ako bonus aj hrstka chlapov zababraných od cementu
Známe tváre...vyrehotané,spokojné,uvolnené.
Ešte musím podotknúť,že pred Bôrikom mi volala Aramana,či mám so sebou tepláky.Až ma striaslo,ked som si pomyslela,že chce ísť na túru a začala som sa báť,že bude presviedčať aj mňa.A ona je niekedy veľmi presvedčivá
Ako mi odľahlo,ked som zistila,že síce do Zrubov došla s dvoma kuframi,ale omylom si zbalila z domu veci,ktoré mala opraté a nachystané na žehlenie / niektoré ešte sušila na izbe/..takže moje tepláčiky poslúžili na prezlečenie,nie na túru No a stačilo ísť na izbu a hajzlík plný špakov ma ubezpečil,že som správne...
Káva s hrstkou známych tvári,smiech,skákanie si do reči... Milujem to a zbožňujem...a tie babiská tiež.
Myslím,že ked sa nám nechcelo zodvihnúť zadok a ísť do bufetu pre vodu,začali sme sondovať,ktorá je najmladšia....a tu sme odhalili pár prekvapujúcich vecí. Jednak to,že Elenka sop je narodená v ten istý deň ako ja,akurát o rok skôr, .. potom sa Aramana priznala,že ked sa s Haluzkou ubytovávali a na recepcii Haluzka hlásila rodné číslo začínajúce číslovkou 83,Aramana zatúžila po takom istom... Ohromne ma to pobavilo...
A to nikto netušil,že najviac prekvapila Peggy babi,ktorá ked povedala rok narodenia, na chvíľu som sa zamyslela,či náhodou netrepe a nevymýšľa si,lebo v tom roku tuším objavili linoleum. No, zlatik moj,vyzeráš úžasne a hádala by som ti o tri viac,než mám ja a to pripomínam,že rok po mojom narodení šla na výzvedy do kozmu Tereškovová...
Elenka nerehoc sa,v roku,ked si sa narodila ty,vystrelili na mesiac prvého kozmonauta a telka vysielala len čierno-bielo...a to boli tuším dve telky v jednej dedine
A aj o to ide..tu naozaj nezáleží na veku a postavení.
Mala som česť spoznať aj malú Emu,dcérku našej Ely,ktorá okrem toho,že má nádherné,husté, vlásky /ja mám na celej hlave asi tolko,čo to dieťa na ofinke/ začína ísť v šlapajách svojej šikovnej mamy.
Posedávanie a debaty nemali konca kraja.Správa,že príde autobus s Bielorusmi vyčarila na tvárach slobodných a opustených babeniek napätie,ako taký Bielorus asi vyzerá a aký bude ich vekový priemer. Tu ma napadla jedna úžasná veta z nemenovaného filmu: " Drahý,už nie som taká pružná ako kedysi,ale vynahradím ti to nadšením a odvahou.." ..no a nadšenie a odvaha nám vôbec nechýbala...
Sklamanie nastalo,ked z bieloruského autobusu sa vyrojilo hejno báb,zopár deciek a jediný chlap,ktorý bol zrejme vodič a pamatal si aj druhú svetovú...
Večer pokračovala debata v opare klobás a z rúk do rúk kolovali penové koláče od Evky,na ktoré sme čakali so slinou natiahnutou až po päty od obeda.
Najväčšia sranda však nastala,ked sme sa šli s Majenkou uložiť spať. Ćakala nás poschodová posteľ.
Konečne sme si mohli pripomenúť časy strávené v pionierskom tábore. Našťastie mala železnú konštrukciu,ale ked som vyhnala Majenku na poschodie,veru nebolo mi všetko jedno. Tie tenké,drevené rošty sa prehýbali už pri najmenšom pohybe...a Majenka sa hniezdila teda statočne, kým si našla "polohu" na spanie.
Chvíľu som držala tie rošty nohami,ktoré som mala nad hlavou,ale zemská príťažlivosť a váha môjho zadku mi nedovolila zotrvať v polohe ježka v klbku dlho. Prežili sme.
Škoda,že sme museli ráno odísť...Ale čakala nás oslava Matulkových 40 narodenín,guláš na chate,grilované mäsko,čapované pivko a bystrická úderka.
Napadlo ma,že keby sme si boli požičali autobus od bielorusov,uživili by sa na tej oslave aj baby z Tatier Toľko tam toho bolo.
Takže sa teším na jeseň a na Piešťany.No a samozrejme znova na vás všetky.
Pekný zvyšok nedele.