Si úúúžasnáááá!!!! Ja sa ti divím, že si sa na macronky dala. Ja som sa aj chystala, aj recepty opisovala, ale moja rodina a priatelia skonštatovali, že nechápu, prečo sa všetci po nich bláznia, že chuťovo nič moc. No momentálne sú "in", ale teda sa na ne nechystám. Najmä po prečítaní tvojho príspevku nie. Alebo že by sme si založili živnosť a začali strechy pokrývať?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
I stalo sa. Volala mi kamarátka, či upečiem svadobnú tortu pre jej známu..A prečo nie? Bolo mi však divné,prečo sa tak rýchlo chce zbavit objednávky,lebo viem,že aj ona rada pečie. Po prvom telefonáte s nevestou bolo všetko jasné. Budúca nevesta chcela ako darček pre svadobčanov do celofánového sáčočka macronku. V živote som ich nepiekla! Ale to nemože byť alchýmia !! Veď to bežne baby robia!..Hádam som horšia??!!! Ujo Google predsa všetko vie a všetko poznááááá...
V pondelok pred svadbou som usúdila,že je velmi zavčasu zaoberať sa nejakými macronkami, tak som šla s kámoškou do mesta na kávu. V utorok som vybavovala nejaké veci v meste,v stredu som behala okolo babky viac, ako bolo zdravé,ale večer mi už začali pípať v hlave kontrolky,že veru bolo by načim sa chytit aj do tých koláčikov. Tak som sa načasovala na štvrtok..Ráno som všetko prichystala,dokonca som váhu vytiahla .Keďže nemám silikonku na macronky,ani ma nenapadlo si ju niekde požičať. Veď NA ČO AJ????..Ešte som si pomyslela,aké caviky s tým niektoré baby narobia..Ved šup,šup na plech a len dávat pozor,aby nezhorelo. Však čuch mám ešte dobrý...No !!! Škoda,že neviem telefón na toho chlapa,čo zapisuje rekordy na Slovensku. Už ste videli macronku o rozmeroch 30x40 cm???!!! Škridlu som upiekla !!! Dokonca farebnú !!
No nič. Prvý pokus nevyšiel,múky ešte bolo,daváj znova!! Tie sviňuchy kontrolky mi začali v tej hlave pípať nejako intenzívnejšie. Druhý plech podobný prvému !!!..Akurát tá škridla bola s pupencami!!! Čo som sa dala na plecharinu popri cukrarine???!!! No basom ti reku, čo som už načisto taká nemožná??? Najviac ma dožrala babi,keď začala z izby vykrikovat:
" Ta ty taká cukrárka a šicko ci hori pod rukami...ta buchtečky neznaš zrobic?.."
" Babi ticho buď,lebo budeš bez obeda!"
"Ta ľem smradu ši narobila v calym byce a kolačoch nikdzi..."
Ja naozaj nič nerobím dva krát,ked sa mi nedarí...Ale odovzdat bolo treba na druhý deň !!! V bruchu mi začali lietať motýle...čo motýle!!!..Ako keby dva úle včiel niekto vypustil!!! Už som sa začala báť. Komu zavolam?..Nikto z mojich známych macronky ešte nerobil!! A v zameni hesla " Udržujte paniku", som začala rozrábať tretiu dávku. Tie včely v bruchu akoby dostali hnačku....Začali sa mi tam preháňať tak,že mať slabšiu povahu,píšem testament. No !!! To,čo sa objavilo na treťom plechu nebola škridla, boli to pozliepané,roztečené buchtičky neuveriteľných tvarov a rozmerov...A DOST!!! V amoku som schytila plech a vybehla som ku kontajneru. Chudák plech tam skončil tiež. V tej sekunde som prisahala,že nikdy viac nechcem ani len počut o macronkach!!!!
Moja babi ma však vítala slovami: " Ta ty už načisto glupa. Ta ic do obchodu,kup,zabaľ a maš napečeno. Ta ši najľepši plech vyrucila...a moj." No,ako nápad dobré,len vo štvrtok večer kde zoženiem 80 rovnakých koláčov????...A ešte v ružovej farbe?????
Tak som sa pustila do svadobnej torty,čo nebola až taká velká robota a zapravila som cesto na linecké koláčiky - moje depkáčiky. Myslím,že ten názov bol pre ten moment maximálne trefný.
Dva včelie úle vypustené v bruchu zrýchlili tempo na maximum, keďv piatok ráno dorazila nevesta. Ja však vysmiata jak lečo, podľa vzoru "Najlepšia obrana je útok " hned odo dverí som začala vykladať,ako som objavila pred dvoma dňami úúúplnou náááhodou !!!!! v noci !!!!, úžasnú zahraničnú stránku !!!! s úplnou novinkou!!!! A vytiahla som krásne zabalený, celofánový sáčok,kde trónil depkáčik ,potiahnutý ružovučkou poťahovkou,na ktorý som dokonca napísala aj iniciály nevesty a ženícha. To,že som nad tým sliepňala do tretej rána viem len ja a teraz aj vy...
Tie dve sekundy, kým sa nevesta nadýchla, boli najdlhšie v mojom živote.. Ešte aj babi prestala dýchat a modliť sa. Baba sa mi odrazu hodila okolo krku a že aké krááásne a že na macronky by sa nedalo písať...a ostatok čo hovorila som už ani nevnímala,lebo včely, hovadá sa prestali konečne naháňať a odrazu som začula,ako babi v izbe začala hlasnejšie odriekať Očenášik
Dúfam,že toto už nezažijem. A aké z toho plynie poučenie? Fantázii sa medze nekladú,ale niet nad dobré,krízové plánovanie..