...Ajajáááj...!..:O))

Nebolo to tak dávno,keď mi znova statočne prehrablo a odpovedala som na zoznamovací inzerát.V horoskope som mala napísané,že ma čaká veľmi príjemné,ba priam osudové stretnutie.
Technické vymoženosti doby urýchlili komunikáciu s dotyčným a tak sme si dohodli stretko na slepo už na tretí deň....Veď a na čo čakať???!
Kruhy pod očami som sa snažila eliminovať prikladaním sáčkov horúceho čaju - písali v Slovenke,že to pomáha...len prašiny nenapísali,aký to má byť čaj. A tak z jedného oka mi trčala šnúrka ovocného čaju a na druhé som priložila sáčok čierneho. S mejkapom som si tiež nerobila veľké starosti,lebo zub času sa podpísal už všade kde sa dalo. Spoliehala som sa len na to,že tučnejšie baby majú vraj menej vrások /to som tiež niekde vyčítala /...a že všetko ostatné ukeciam...
Zadok som vtrepala do nohavíc o číslo menších, bála som sa aj dýchať...a vôbec ma v tej chvíli nenapadlo,že pri tej káve budem aj sedieť
Vyrazila som do ulíc.
Na dohovorenom mieste stál statný,celkom dobre vyzerajúci / dúfala som že aj zdravý / päťdesiatnik,ktorý dofajčieval nervózne cigaretu.../ Je mu vopred odpustené !!! Keď ma bude chcieť aj s dvoma deťmi,budem pravidelne vymieňať záclony v byte !!!..pomyslela som si... Podávame si ruky a sadáme ku káve....už som ho v duchu videla,ako trepe on tie kapsy s nákupami hore kopcom..
Ženy moje,prvých desať minút som zdesene počúvala monológ o jeho nevydarenom vzťahu, o tom,ako jeho bývalá nechcela športovať a len kysla doma pri šporáku,o tom,ako všetko mohlo byť inak,keby jeho bývalá ho chápala ....Vypliešťala som na neho namalované oči...Nie len od toho čo trepal,ale gate sa mi zarezávali čoraz hlbšie do sadla...
Slušnosť vraj káže zapojiť sa do konverzácie a tak preberám velenie až som sa nakoniec pristihla pri tom,že s otvorenými ústami počúva zasa on moje úvahy na tému - vzťahy....Proste rozkecala som sa... Po pätnástich minútach zasa môjho monológu mi prebehla hlavou myšlienka,koľko tak asi berie psychológ za hodinu sedenia....Šak by som mohla pustiť pečenie a zarábať majland vykeciavaním sa !!!... A vtedy som si uvedomila,že "tudy cesta nevede",rýchlo som sa rozlúčila a odišla....
Neviem prečo ma v tej chvíli napadla ešte jedna dosť zásadná životná otázka: Chceš muža,alebo psa?? Odpoveď bola jednoznačná: Záleží na tom,či si necháš posrať koberec,alebo celý život.
Aby som si svoje chvilku nabúrané sebavedomie neťahala dlho po chodníku,vbehla som do prvého obchodíku a kúpila som si krásne tričko XXXL.
Lebo len dve veci vedia žene zdvihnúť náladu. Sms so správou "Milujem Ťa"....a 50% zľavy....
Takže babenky...ak mi prehrabne v hlave druhý raz,strčím ju radšej do zapnutej rúry...
Tradične pekný a slnečný víkend