reklama

Písal sa 19.december 1980...


reklama

Piatok  19.december 1980

  Vonku je asi tak 40 cm snehu a riadne mrzne.Týždeň pred Vianocami.  Mama polieva čokoládou koláč,nátačky na hlave,rýchle pohyby prezrádzajú,že sa ponáhľa. Vedľa kuchyne mám izbu a tam vzácnu návštevu. Moju prvú,lásku. Spoznali sme sa na letnej aktivite v Kopřivnici,kde sme boli so školou, rok sme si písali a teraz som ho pozvala na svoju stužkovú. Najmladší brat behá po dome a vykrikuje,že ide s nami. No a ten o rok mladší sa nevie dočkať kedy vypadneme,aby mohol zavolať kamarátov. 

Do kuchyne vchádza tatko. Biela dederónka,kravata,sako,na hlave klobúk, na zadku červené trenky a bosé nohy..Zasa nevie nájsť nohavice a ponožky !. Klasika..Mama prehodnotí okamžite situáciu a posiela mňa aj kámoša do mesta autobusom. Istota je istota. Doležité je nezmeškať začiatok stužkovej. Ani nevie,akú nám preukázala službu...Konečne bez dozoru. Kým sme došli na zastávku,nesmelo sme sa chytili za ruky.Srdce

     Stužková bola úžasná. Sme trieda,kde je polovica chlapcov a polovica dievčat. Výborná partia. Zábava úžasná a program taký,že ked si na neho ešte dnes spomeniem,musím sa smiat. Spomínam si,ako sme spolužiakom hladali dámske topánky neuveritelných veľkostí,pretože tancovali kankán..A ten prednes !!Vlastná tvorba spolužiaka: " Čučoriedke,čučoriedke,prečo ste vy také riedke...." 

Rodičia našťastie dorazili zavčasu,alebo my sme meškali s nástupom? Neviem. A ked si spomeniem na cestu domov,znova sa musím usmievat. Tatko nás všetkých napchal do "štaicne" - 1203,lebo len to jedno auto z troch služobných v tej zime naštartoval...Celou cestou domov sme spievali,aby nezaspal za volantom a do dvora sme ho museli už dotlačit,lebo napadlo dalších 20 cm snehu.

Sobota 5. november 2016

   Prešlo neuveriteľných 35 rokov. Od rána pečiem koláče na Stretnutie.  Organizujem to už siedmy krát. Zasa nestíham.Už mi volal spolužiak, kedy ma príst,aby koláče odviezol. Všetky albumy a kroniky pchám  do igelitky,aby vzal aj to. Rýchla sprcha,vlasy nevideli kaderníčku možno mesiac a tak  capem na ne nejakú farbu..Potrebujem dat mame este jest a nachystat veci na noc. Opatrovat ju príde dcera. Kým sa farba na vlasoch snaží prekryť šediny,hádžem do kabely zoznam spolužiakov,okuliare a nejaké drobné. Snažím sa narvať do nohavíc,ktoré mi ešte v lete boli dobré,ale gombík mi teraz skoro vystrelil oko..Do prčíc!! Ved nie som tučná!..Len chutne šťavnatá ! No,boli časy,kedy som zadok schovávala v nohavičkách...teraz schovávam nohavičky v zadku...Našťastie nie som sama čo mám ten problém. A čo je neuveritelné?...Ešte pred desiatimi rokmi by ma to bolo trápilo..A teraz?..je mi to tak nejak úúúplne  jedno. Na vlasoch nejaký divný odtien,ale konečne mám všetko a možem ísť. 

    Pozerám sa na tých svojich spolužiakov a úsmev mi pohráva na perách...prekrikujú sa ako pred rokmi. Vobec sme sa nezmenili. Akurát máme o niečo hlbšie vrásky okolo očí,troška sme ošediveli,troška oplešateli,ale úsmevy sú tie isté. Boskávame sa,objímame a vykrikujeme jeden cez druhého.Veľký úsmev Sme úžasná partia ľudí,ktorí si mali vždy čo povedať. Aj po rokoch sa máme  radi,pomáhame si a radi sme spolu.. Vznikli nerozlučné priateľstvá,ale aj rozlučné manželstvá...Chichocem sa 

Oficiálnu čast sme zvládli bez problémov. Večera bola úžasná a triedna profesorka do mna celý čas hučala,aký mala zážitok.Objednala som jej taxik,pričom  nevedela kam ide a taxikárovi nahlásil dispečer neúplnú adresu. Takže sa vozili asi 20 minút,kým trafili na stretko.Úsmev

Po tom,ako sme si povedali,čo sa v našich životoch zmenilo počas uplynulých piatich rokov, začala gradovať zábava. Z bedni sa ozývala tanečná muzika 80. a 90 tych rokov a robilo sa miesto na tancovanie. To je jedno,že tanečky začala spolužiačka slovami: "Jaj...joj...sa musím rozkývať..." Najlepšie na tom boli aj tak reumatici,lebo nikto nezistil pri tých ich krčovitých,tanečných pohyboch,žeby ich niečo bolelo....Váľam sa od smiechu po podlahe Prehupli sme sa znova o 35 rokov v čase do minulosti.

Ako kultúrnu vlošku sme s kamarátkou vymysleli a zároveň odovzdávali ceny - MuriOskara. Prečo Muri Oskar? Nuž skončili sme SPŠ Jozefa Murgaša - Murgašku. Čo Vám budem hovoriť..Veľký úsmev Bola tu cena pre toho,kto má najviac vnúčat /detské papučky/,cena pre babu,ktorá bola najdlhšie vydatá / úpírie zuby,aby mohla piť krv tomu svojmu ešte ďalších sto rokov/...Úsmevcena za to,kto vydržal v manželstve najkratšie - tiež upírie zuby...aby sa konečne mohol niekomu zahryznút do krku...Vyplazený jazyk cena pre chlapa,ktorý ma na bruchu najvačšie tehličky...cena pe babu s najvačším zadkom...cena pre zlatokopkuVáľam sa od smiechu po podlahe..a rada iných cien.

O 22.00 hod. bolo vyhlásené hromadné zapíjanie tabletiek.Váľam sa od smiechu po podlahe To je jedno či na tlak,srdce,cukrovku,alebo iné neduhy....Veľký úsmev

Aspoň jeden zážitok za všetky...Spolužiak vraví spolužiačke: " Vieš,že som ťa stále neprestal mať rád?? " Ale očká mu viac svietili od alkoholu ako od vášne...A spolužiačka mu na to hovorí: "Zlatik,aj ja som bola 35 rokov platonicky zaľúbená do Richarda Geriho " A on na to: "....a s kým v triede sedel ten debil?" Váľam sa od smiechu po podlaheVáľam sa od smiechu po podlahe Ešte musím spomenúť,že najviac nás potešila správa,že  jeden zo spolužiakov sa konečne rozviedol. Po tej správe nastal velký aplaus a naozaj úprimne sme sa tešili  spolu s ním...Tlieskam Kto poznal jeho manželku tlieska ešte  dnes...Váľam sa od smiechu po podlahe

Bola skoro pol noc. O takom čase viacerým z nás už doma vypadávajú pred televízorom ovládače z rúk,a chrápeme s otvorenými ústami. Ale pokial je nálada, únava ide bokom. 

Musela som odísť skor,čo ma nesmierne mrzelo.Ale mama ma čakala,volala mi,kedy prídem.Je na vozíčku. Nebolo to lahké,lebo som patrila vždy k tým,ktorí odchádzali poslední...a nikdy nie rovno domov..Pohoda Vonku strašne pršalo a mne sa chcelo plakať. Neviem prečo. Cítila som takú úľavu,že všetko dobre dopadlo,pohodu,ale aj smútok,že ten čas neúprosne beží. Prepadlo ma neuveriteľné nostalgično.Smútok

     A na druhý deň som už len prijímala telefonáty,kto ako došiel domov,ako sa páčilo,ako jeden zo spolužiakov spadol rovno pred domom a potom mi volal ,či si nepamatám,či mi už volal a čo hovoril....Úsmev... že koláče boli výborné, že kým bola baba na stretku chlap jej opral mohérový sveter v práčke....teraz nie je dobrý ani ich psovi... a do budúceho stretka si mám spomenúť kde, kto s kým sedel,lebo ráno bola velká zvada ,pripité hlavy robili zasadací poriadok  triedy z rokov 1977 - 1981.

Nedeľa 4.december 2016

  Je druhá Adventná nedeľa. Dnes bolo neuveriteľne krásne počasie. Neviem,prečo mi chodia po rozume slová  piesne Honzu Nedvěda : ..." ..ta chvilka,co máš na život Ti uplyne, jak od ohýnku dým..." Buďme k sebe dobrí....A nielen v čase Vianoc. Lebo Advent je aj o láske , priateľstve,porozumení a pomoci.ObjímamSrdce


reklama


reklama

Ali, v tu dobu-december 1980-jsem byla v 2. měsíci, čekala jsem své vytoužené dítě Slnko.

Takže obě máme na tu dobu krásné vzpomínky Objímam

 

Iren59, Po, 05. 12. 2016 - 13:20

perfektne napísané, som si zaspomínala a veru aj slza na záver upadla...ÁnoÁnoÁnoSrdceSrdceSrdceKvietokKvietokKvietokObjímam

Alioška, pekne napísané. Vyhŕkli mi slzy, ale som sa aj zasmiala, lebo mi to pripomenulo naše stretnutia.  My budeme mať 40 na budúci rok. Tiež sme boli a sme dobrá partia. Už ale zapaľujeme aj sviečky, pre tých, ktorí už neprídu. Prajem aj Tebe krásny adventný čas. Objímam

alioska, Po, 05. 12. 2016 - 19:28

Bohužial ,aj my už máme spolužiaka tam hore.....ale aj o tom je život

zlato co by bez teba robili asi nuda by bola si proste uzasnaaaaaaaà cm

anasul, Po, 05. 12. 2016 - 16:12

Alenka,ja viem,že mi neveríš,ale keď som čítala Tvoje spomienky 80tych rokov...Srdceveru mi tiež zahrala nostalgia na cityHambím sa ale našťastie,že sa tu mám na čom aj z chuti zasmiať a zato Ti ďakujemSrdce Éj bejvávalo...Chichocem sa Prajem  Tebe aj všetkým dievčatám na tejto stránke pekný a pokojný advent a krásne vianoce Bozkávam

úžasne napísané, nemala by si svoj talent realizovať len na tejto stránke, máš na viac, oveľa viac

alioska, Po, 05. 12. 2016 - 19:26

ooo...ďakujem veľmi pekne....ak sa Ti to páči som rada a skús si prečítat príbeh na pokračovnie na Naničmame...prispievam aj ja..Chichocem saChichocem saChichocem saChichocem sa

liwia, Ut, 06. 12. 2016 - 18:53

Milá alioska, dlho som tu nebola a už som aj zabudla, kde hľadať Tvoje príbehy. Ale našla som a posielam velikánske - Ďakujem <3
Písala si akoby aj z mojej duše. Chodila som do celkom inej školy, ale zážitky mám emočne takmer identické.
Prajem Ti všetko dobré :-)
PS: tento rok sa do výmeny koláčikov - swapu nezapojíš?
Spomínam na Tvoje krásne a chutné koláčiky, pamätáš? ;-) 

alioska, St, 07. 12. 2016 - 11:12

Som zapojená...Úsmev...a pamatám si velmi dobre.Ten Tvoj obrus mám na stole na chodbe celoročne....a je nádherný...Pošli adresu a pošlem Ti koláčiky znova....Torta Aj tebe želám všetko dobré a krásne sviatky.

 

liwia, St, 07. 12. 2016 - 18:59

Jéj!!! Tak uvidíme, ako nás aramana potriedi ;-) A možno, keď si budeme držať palce ... ;-)

Alebo dáme súkromný swap :-D :-D Kedykoľvek ;-)

anip, St, 07. 12. 2016 - 23:11

Alioška, ďakujem Ti veľmi pekne za tie Tvoje spomienky. My sme tiež  mali tento rok stretko, len trochu viac času je odvtedy čo sme mali stužkovú. Cítila som sa ako na našom stretku, zostalo mi aj clivo, ale som sa schuti aj zasmiala. Tie Tvoje príbehy sú úžasné. Zo srdca Ti za ne ďakujem. Prajem Ti veľa trpezlivosti a síl pri opatere Tvojej mamičky. Krásny advent a nestresuj!!!!!!!!Oddýchni si, čas vianočný, čas pokoja Váľam sa od smiechu po podlaheÁnoTlieskamKvietokKvietokKvietokKvietokKvietokKvietokKvietokSrdce

alioska, Št, 08. 12. 2016 - 09:21

všetko je tak,ako ma byt....a všetko bude v poriadku....Objímam

mariaJ, Št, 08. 12. 2016 - 07:50

Alioška, až mi slzy vyhŕkli - z nostalgie, ale i z tých vtipných spomienok. A hlavne AJ MY SME MALI STUŽKOVÚ 19.12.1980!!!! a tak som si aj ja po rokoch zaspomínala na stužkovú.

Ďakujem za článok prajem krásne, požehnané vianočné sviatky.SrdceSrdceSrdceSrdceSrdceSrdceSrdceSrdce

mariaJ, Št, 08. 12. 2016 - 09:50

tak asi nie, lebo nás bolo 41 báb a len dvaja chlapciPlačemPlačemPlačemPlačem

to vieš - ekonómka.... takže srandy asi o polovicu menej ako u vás

atigram, Pi, 09. 12. 2016 - 08:36

Tie Tvoje príbehy by boli na román,ale určite by sa krásne čítali,lebo tu sa mi vždy podarí poriadne sa aj veru zasmiať Alioska si asi zmýlila povolanie SrdceBozkávamÁnoÁnoÁnoÁnoÁnoObjímamKrásne napísané a veľmi dobre sa to číta TlieskamTlieskamTlieskamTlieskamTlieskamTlieskamTlieskam

 

Neviem čo by som Ti napísala - krásne spomienky, krásne stretnutia, krásne od Teba to, že si musela odísť skorej, lebo volala maminka- si krásna duša ktorá sa obetuje.... 

Pri čítaní mi bolo skoro ľúto, že som nebola Tvoja spolužiačka. Prajem Ti a celej Tvojej rodinke krásny advent a hlavne veľa zdravíčka. Posielam pusu Bozkávam

alioska, So, 10. 12. 2016 - 12:48

Tonečkoooo,ale my sme spolužiačky!!!!...chodíme predsa spolu na Torty od mamy......ObjímamSrdceSrdceSrdce

reklama
reklama
reklama
reklama

Časopis Torty od mamy

jarné číslo Torty od mamy 2024

reklama
reklama
reklama